Hlupák je podľa mňa človek, ktorý neadekvátne používa svoje rozumové schopnosti. Neadekvátnosťou môže byť akýsi záhadný krátkodobý výpadok, keď nepoužijem existujúce rozumové schopnosti – nepozornosť, či neopatrnosť (nezoberiem si pas na dovolenku, neskontrolujem si výdavok pri pokladni, idem plávať s krokodílmi). Inou formou neadekvátnosti je preceňovanie vlastných rozumových schopností. Neviem to vysvetliť, ale stáva sa to. Možno tiež stačí iba sa pozabudnúť, priveľmi sa sústrediť na niečo iné, atď.
Ja sám sa často chovám ako hlupák, lebo si často trúfam na problémy, ktoré presahujú moje vzdelanie a inteligenciu a nutne tak pri ich riešení zlyhávam. Ďalej si dovolím tiež povedať, bez intencie urážať, že ako hlupák pôsobí (a možno ním aj je) ten, kto je neadekvátne umiestnený do určitej funkcie – svojimi schopnosťami sa tam jednoducho nehodí. Ako sa to mohlo stať? Možno náhodou, nedopatrením v administratíve a dotyčný hlupáka len pripomína, ale nie je ním – samozrejme sa očakáva, že sa spamätá, buchne sa po čele a bude sa snažiť prenechať svoje miesto schopnejším.
„Debil“ bolo označenie pre určitú úroveň menšej inteligencie. My, ľudia z ľudu, zvykneme používať toto slovo neurčito pre každú rozumovú nedostatočnosť (neodlišujúc vzdelanie, skúsenosti a inteligenciu*). Nie sme schopní jasnej diagnostiky inteligencie – prenechajme to psychológom. A tiež divoko porovnávame rôzne druhy nahromadených poznatkov. („Doktor medicíny vie viac ako doktor práv!“) Tak sa radšej označenia „debil“ zriekam. Ak by sme takejto diagnostiky poznatkov a inteligencie aj boli schopní, nie je to ešte dostatočným dôvodom nazývať menej inteligentných a menej vzdelaných, či skúsených ľudí hlupákmi. Hlupák je podľa mňa až ten, ako som inak povedal vyššie, kto siaha nad rámec svojich schopností.
Idem z kože vyskočiť, keď je smoliar-nešťastník terčom posmechu alebo urážok. Keď sa šofér poctivo snaží prispôsobiť jazdu svojím schopnostiam a momentálnej situácii na ceste, a aj tak nešťastnou náhodou spôsobí nehodu alebo má za chrbtom schopnejšieho a nervóznejšieho šoféra v časovej tiesni, vyslúži si ľahko slovnú odmenu: „Ty hlupák! Debil! Kto ťa učil šoférovať?!“ Kto zachráni nešťastníka, keď robil, čo mohol? Asi len jeho ďalšia snaha, opatrnosť a pevné nervy.
Najzmätenejšie sú asi hodnotenia v oblasti morálky, či mravnosti. Zásady morálky sa jednak ľahko pletú s technickejšími profesnými hodnoteniami (dobrý lekár, dobrý politik, dobrý policajt atď), a tiež je problém nájsť spoľahlivú metódu, s pomocou ktorej by sme sa mohli rozumne (nie hlúpo) rozhodovať pri voľbe morálnych zásad a tiež pri morálnych konfliktoch. Jednoducho tak, ako to robia dobrí ľudia, synovia, rodičia, atď. Morálky prerastá nad a cez profesné sféry a ja neviem zrazu, o akom hlupákovi je kedy reč.
Ako hlupák v sfére morálky pôsobí ten, kto mal dobré zásady (či už z výchovy alebo vlastného uvažovania) a viedol dobrý život, no napriek tomu mal smolu a skončil ako spolupáchateľ zločinu, či ako žobrák alebo bezdomovec. Ako hlupák tu pôsobí tiež ten, ktorý nemal dostatočne nadobudnuté a vyvinuté rozumové schopnosti na to, aby sa mohol riadiť pri výbere zásad kritickým myslením, ale len nasledoval poctivo a verne nedobrú výchovu nedobrých morálnych autorít** – zlý rodič, učiteľ, kazateľ, zákonodarca, dôstojník, diktátor... Zrejme aj celé národy môžu pôsobiť takýmto spôsobom ako hlúpe.
Najjednoduchší spôsob, ako sa vôbec vyhnúť označeniu „hlupák“ v zmysle, ktorý tu navrhujem, je eliminácia ambícií – schovať sa do tepla na pec, nezavadzať ostatným a veľa neočakávať. Kto nič nerobí, nič nepokazí. No nie je to rozumné? Ak sa dotyčnému strecha nad hlavou nerozpadne a úrady si ho nenájdu a má zásoby na veľa zím dopredu, tak mu možno budeme všetci závidieť.
Aké môže byť zhrnutie toho všetkého? Radšej žiadne. Už teraz som povedal dostať na to, aby som prestal. Určite tam bude kdesi chyba. Kde ale? Tak sa na záver preventívne za všetky chyby a nedorozumenia ospravedlňujem.
*Nespochybňujem, že medzi vzdelaním a inteligenciou dáka súvislosť je: IQ-testy možno študovať a vyššia inteligencia pomáha vzdelávaniu.
**Nespochybňujem, že existujú aj dobré morálne autority, či už náboženské, kritické, alebo intuitivistické (mravný cit, srdce na správnom mieste), alebo nejaké iné.
