reklama

Kritika Božieho rozumu

Myslím na kritiku v pôvodnom zmysle - nehovorím o negatívnom hodnotení, ale o hľadaní hraníc veci, v tomto príde rozumu ktorý je vlastný Bohu. A nemyslím pri tejto kritike na konkrétne náboženstvo, ale na konkrétneho Boha - na toho najvyššieho a teda jediného, všemohúceho, vševedúceho a nekonečne dobrého. Myslím, že nie je nezmyslom hľadať hranice schopnosti u toho, kto je všemohúci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Na ilustráciu otázky, ktorú chcem zodpovedať, mi postačí jedna situácia - Abrahám sa chystá obetovať svojho dlho očakávaného syna Izáka, pretože mu to prikazuje jeho Boh.

Otázka znie: Ako viem, že „to", čo ku mne prehovára, je naozaj Boh?

Ak by sa Abrahám narodil v súčasnosti a jeho životný príbeh by sa opakoval, len s tým rozdielom, že Boh by Abraháma nezastavil a Abrahám by svojho syna zabil, pravdepodobne by Abrahám skončil v nejakom ústave alebo vo väzení - lebo nie je v poriadku, keď človek niekoho zabije, aj keď to bolo na príkaz Najvyššieho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dovolím si vžiť sa do situácie aktualizovaného Abraháma, no skok viery nahradím špekulatívnym cynizmom: „Mám Boha, ktorého sa celý život snažím verne nasledovať. A Boh ma doteraz nesklamal, preto Ho nasledujem ďalej. Zrazu mi Boh nakáže, aby som zabil svojho jediného syna. A ja si poviem, že tento príbeh poznám, stalo sa to už dávnejšie, Boh ma zastaví a všetko bude v poriadku. No Boh ma nezastavil a ja som zabil svojho jediného syna. Sedím vo väzení a rozmýšľam takto: všetko bude v poriadku, to bola len skúška. Pán vie, aký to malo zmysel. Nakoniec všetko dobre dopadne. Rád spácham aj ďalšiu vraždu, ak ma o to Boh požiada."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo z toho plynie? Som fanatik? Spolieham totiž oddane na Božie slovo bez ohľadu na to, o čo ma žiada. Alebo som len neskutočný dobrák? Lebo je to práve veľký dobrák, kto je úslužný, oddaný a bez reptania vyhovie vôli druhého. Naviac poslúcham nekonečne dobrého a mocného Boha, tak čo sa môže pokaziť? Kedykoľvek sa mi nebude dariť, môžem dúfať v taký záver môjho príbehu, ktorý prekoná všetky hrôzy, ktoré som zažil alebo spôsobil.

Vlastne tak spájam dva biblické príbehy, ktoré by sa možno spájať nemali: Jóba s Abrahámom. Tvrdím totiž, že Jóbova skúška bola slabá. Skok viery vyžadoval od Jóba len pár krokov. „Len" vydržal neznesiteľné utrpenie a pritom sa nerúhal Bohu. Myslím, že diablova fantázia mohla zájsť ďalej: mohol žiadať v mene Božom od Jóba aktivitu, ktorá by protirečila jeho viere a aj jeho rozumu - veď obľúbeným argumentom niektorých teológov je credo quia absurdum. Najprv by Jób musel všetkým klamať. Potom by musel čo najviac kradnúť a podvádzať. A nakoniec by žiadal Boh na diablov návrh od Jóba, aby vraždil. A Jób by bol nakoniec pochválený za svoju oddanosť a vieru? Aký charakter by musel Jób mať, aby toto vydržal a zachoval si aspoň akúsi mentálnu integritu? A bol by sa z neho stal lepší človek, keď preukázal toľkúto nadľudskú vieru? Viera teda nestačí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veriaci vedia, že Boh je rozumný a dobrotivý. A možno by teda namietli, že test ktorý „navrhujem" na Jóbovi, by sa priečil Božej dobrote a rozumu. Oponujem: lož môže byť za určitých situácií morálne vyžadovaná, krádež a podvod tiež (preto môžeme oslavovať ako hrdinu zbojníka), a podobne aj vražda (atentát na Hitlera). Všetky ohavnosti, ktoré Jób musí vykonať, by sme teda sami schválili, keby sme vedeli to, čo Boh. V dôsledkoch teda tvrdím, že Boh je utilitarista, lebo všetky hrôzy nakoniec majú svoj dôvod a všetci spravodliví dostanú spravodlivú odmenu - a trpieť sa oplatí.

Kritika Božieho rozumu tak spočíva v jej popretí: nakoľko sú cesty Božie nevyspytateľné, nemôžem ohraničiť Božie konanie a nemôžem odmietnuť žiadny Boží „nápad" a vždy je dobré sa
Bohu podriadiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek našej doby sa spýta: "Nie je doba prorokov už za nami? Ako viem, že ku mne prehovára práve Boh? Viera nestačí, lebo môžem veriť komukoľvek a čomukoľvek." Budem teda preskúmavať hlasy, ktoré ku mne prehovárajú a ten „naj"-hlas patrí Bohu. Na hľadanie Boha sa dá teda použiť metóda? Ak nie som schopný vytvoriť funkčnú metódu sám, môžem použiť metódu niekoho iného: poslúchať srdce, rodičov, učiteľov, kňazov, politikov a iných, ktorí tvrdia že Boha už našli. A ak mi ich metóda nakáže zrieknuť sa niečoho, čo ma veľmi baví? A čo ak bude chcieť odo mňa niečo, čo mi je nepríjemné? A čo ak Boh (hlas autorizovaný metódou) požiada poslancov o zvýšenie niektorej dane a celý národ ich bude potom nenávidieť? Akú krutosť môžem Bohu tolerovať, kým nezačnem hľadať ďalšieho, toho už naozaj pravého Boha? Či by nebolo najrozumnejšie si žiť "bezbožne" a zbožštiť tak vlastnú svojvôľu, alebo niečo iné prosté po ruke? Môžem sa pokloniť televízii, technike, prírode, emotivite, kráse, sexualite, jedlu, futbalu... Alebo si z týchto ingrediencii navarím guľáš presne pre moje brucho. Snáď to postačí. Veď prečo by mal byť niektorý Boh (či boh) falošný?

Skúška sa teda obrátila. Už Boh neskúša nás, ale my skúšame Boha: hľadáme Ho. Je zjavné, že Boh nie je skúšaný len rozumom (metóda), ale aj praxou - čakáme od Boha benefity, alebo aspoň nech nie je prehnane krutý. Boha môžeme súdiť až na konci dejín, lebo benefity môžu prísť až na záver, čiže môžem na ne momentálne zabudnúť. Ale utrpenie znesiem len do určitej miery. Či by som neváhal nasledovať Boha, ktorý vyžaduje mučenie? Neviem totiž, ktorá situácia si morálne vyžaduje mučenie.

Hovorím len o hypotetických situáciách. Tak možno na takéto otázky ani nebude príležitosť. Závidím tým dobrákom, u ktorých takéto otázky nemôžu vzniknúť. Celý život vedia, čo majú robiť a ako sa má ktorá morálne problematická situácia riešiť, pred ktorou autoritou či metódou sa skloniť. Keby tak mali títo rodení dobráci ešte aj učiteľský talent. Rád by som potom jedného z nich stretol a požiadal ho o pár rád. Mohol by mi povedať, či má zmysel venovať sa metodológii morálnej argumentácie. A potom by som ho požiadal, aby sa išiel pozrieť napr. ku brehom Jordánu, či by aj tamojším ľuďom nevedel poradiť. Až dobrák odíde, možno nám ani nebude chýbať, ak sú ich tu plné mestá a dediny. Dobráci by sa mali vyvážať, podobne ako sa to deje s misionármi.

Ladislav Piaček

Ladislav Piaček

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu