A to by mohlo aj stačiť. Uprostred dňa, života, roka i kariéry... Jednoducho vôbec nikde sa tu nehodí dávať nejaký nadpis, motto, sumu...
Možno sa tu snažím iba niečomu vyhnúť, alebo si pýtam pozornosť pre svoju biedu. Heartbroken a loser. Dajme tomu že tam to korení, tvrdšie ma nič nenapadá.
Až dostatočne zmäknete, nič vás nezlomí. Všetko vami pohne, všade je vás kúsok... No ani za toho čerta vás nenechám rozplyznúť sa v ezoterickom blábolení, lebo harmónie... srdce...farby a tvary... Prepáčte, nejak ťažko sa to berie vážne a sranda to už z povahy veci samej tiež byť nemôže.
A potom: cítenie ani vyjadrovanie dohromady nič neznamenajú. Prvé je reflexne-mechanické - skrátka nuda, a to druhé je skôr zločinom - myslieť si dačo a až potom to povedať?! Priveľa ste toho pred sebou utajili, ak si toto myslíte.
Povedzte mi aký som pako, docela sa na to teším. Poďte do hája. Na plytčine sa neutopíme, ani sa ďaleko (a už vôbec nie hlboko) nedostaneme. Počľapoceme si. Vyskytne sa možno aj osvieženie, čiže deklarácia bezstarostnosti...
Nevadí, však? Záver zase raz vynechám, aby som už mohol začať niečo akože iné...
