PONDELOK: Začiatok kariéry pokladníka.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden slovenský gastarbeiter v anglickom obchode... Takto by som mohol začať rozprávanie o mojom pracovnom lete. Ale i napriek tomu, že som bol za siedmymi horami a siedmymi dolami, skutočnosť nebola žiadna rozprávka. V Anglicku sa piesok neleje, ani voda sa nesype. Je to krajina ako každá iná. Ak chce človek zarobiť, musí pracovať.
Môjmu prvému pracovnému dňu predchádzala teoretické štúdium materiálov o bezpečnosti pri práci, vzťahu k zákazníkom a princípoch fungovania obchodu. Myslel som si, že si ma oťuknú, či som materiály vôbec čítal, namiesto toho ma hneď postavili pred kasu. Nasledoval stručný popis softwaru pokladne a kým som sa stihol spamätať, už som mal pred sebou prvého zákazníka.
"Hey, you're alright?" pozdravil ma a ja - hodený do vody - som musel plávať. Usmial som sa (podľa manuálu) a zoskenoval svoj prvý tovar.
Popravde, na začiatku som nebol žiaden suverén. Práca pri pokladni v obchode Spar totiž nie je len o nablokovaní nákupného košíka, ale aj o predaji lotérie, žrebov, cigariet, alkoholu, liekov a dobíjaní telefónnych, elektrických a plynových kariet. Vlastne, bol som poriadne schaosený! Ale vďaka milej anglickej kolegyni Valerie a jej radám som si prácu pokladníka osvojoval veľmi rýchlo.
Na konci dňa sa spočíta hotovosť v každej pokladni a porovná sa s výpisom z hlavnej pokladne. Inými slovami, zisťuje sa, či je v pokladniach toľko, koľko má byť. Obyčajne sa odchýlka pohybuje v intervale plus-mínus 3 libry. Iba veľmi zriedkavo sa podarí udržať pokladňu "balanced", no mne sa to zázrakom hneď v prvý deň podarilo. To sa tak často nestávalo a najmä nie začiatočníkovi. Moja pokladňa sedela to the penny, teda do posledného haliera. Stal som sa hrdinom .-)
UTOROK: A v potu tváre budeš dorábať chlieb svoj každodenný.
Nasledujúce ráno som sa však ako hrdina necítil. Práve naopak. Zobudil s komplexom menejcennosti. Snažil som sa identifikovať príčiny svojich negatívnych pocitov. Je to preto, lebo som cudzinec? Je to preto, lebo neovládam angličtinu tak dobre, ako svoj materinský jazyk?
Nie! Dôvod bol prozaickejší. Bolo to preto, lebo mi chýbalo firemné tričko Spar! Každý zo zamestnancov nosil zelené tričko s krátkymi rukávmi a pekným logom, len ja nie. Zaumienil som si preto, že si tričko od manažéra vypýtam. Ba čo viac! Podmienim svoje ďalšie zotrvanie v obchode vlastným Spar-tričkom!
Moje infantilné problémy ma prešli hneď po príchode do práce. Bol totiž utorok a dorazila práve delivery, teda zásielka nového tovaru. Z návesu kamióna s firemným symbolom vykladal vodič palety. Jednu za druhou, tretiu za štvrtou... zastavil sa až pri čísle 13. Keď som videl vyplašené pohľady svojich anglických kolegov, bolo mi jasné, že nie som sám, kto vetrí nezvyčajne veľký nával práce.
Rušné utorky majú aj svoje svetlé stránky. Napríklad už len to, že sa stretne takmer celý pracovný kolektív. Spoznal som tak zvyšok personálu. Deväťnásťročnú Rochelle, supervízorku Julie, bláznivú fanatičku body-piercingu Sarah a kávičkarku Eve. Všetko Britky. Kozmopolitný šmrnc obchodu dodával ešte Pakistánec Ijaz.
Kávičkarka Eve, ktorá vždy s radosťou každému dopĺňala hladinu kofeínu v krvi, sa nevedela zmieriť s mojim menom. Vraj som ako Peter nevyzeral:
"Colin... I don't know why I'm calling you Colin. You just look like Colin to me." Pripomínal som jej teda nejakého Colina. A preto sa rozhodla ma aj tak volať. Chvíľu som sa zdráhal, ale za odmenu som vďaka Eve nikdy nevidel dno svojej kávovej šálky.
STREDA: Ten, kto nemá šťastie na výhry, predáva lotériu.
Naivne som si myslel, že po vyčerpávajúcom utorku príde pohodová streda. Omyl. Streda bola lottery day, teda deň, kedy sa žrebuje lotéria. A tak ľudia kupovali na poslednú chvíľu žreby ako šialení.
Pri pokladniach sa začali robiť rady. A tak boli povolaní tí najrýchlejší. Pakistánec a Slovák. Ijaz nadobudol rýchlosť za tri mesiace práce v Spar. Ja som si oprášil rýchle blokovanie vďaka skúsenostiam z trenčianskeho Tesca. Pred dvomi rokmi som tam robil pokladníka takmer štyri týždne. Mal som 38 korún na hodinu. V Spar som za hodinu dostával 4,95 libry. Tomu sa hovorí životný progres.
Už za pár dní v Spar store som postrehol, že zákazníci chodia vo vlnách. Chvíľu nebolo koho obsluhovať, potom sme pre zmenu nevedeli, kde nám hlava stojí. A následne zase pokoj. Odborne by sa tento jav mohol nazvať nerovnomerná hustota vstupného toku. Neodborne som mal pocit, že zákazníci sa tajne zoskupujú pred obchodom, len aby nakupovali v skupinách. Moje konšpiratívne hypotézy sa však nepotvrdili.
ŠTVRTOK: Zmysel pre humor - národné špecifikum.
Určite ste už počuli o dni daňovej slobody. Je to pomyselný zlom v roku, ktorým sa končia platby pre štát a človek začína zarábať pre seba. Mojim dňom slobody bol štvrtok. Prvé tri dni v týždni som robil na nájom, stravu a cestovné. Od štvrtka som už zarábal do svojho fiktívneho prasiatka.
Aj keď sa mi práca v obchode Spar v princípe páčila, v každom zamestnaní prídu na človeka slabé chvíľky. Vtedy som sa tešil na štvrtky a myslel som na to, čo budem robiť s peniažkami z prasiatka.
Oveľa častejšie som však pracoval v dobrej nálade. Vtedy som sa i pokúšal vtipkovať so zákazníkmi. Napríklad, keď som bol v pokladni a predo mnou sa zákazník prehraboval v drobákoch, medzi ktorými som uvidel aj cukríky.
"I am afraid you can't pay by candies in Spar," oznámil som zákazníkovi, že cukríkmi sa u nás platiť nedá. Ja som sa usmial, zákazník sa zasmial, všetko bolo v poriadku.
Niekedy sa i zákazníci pokúšali vtipkovať so mnou. Spomínam si na mladú ženu, ktorá si dobíjala elektrickú kartu. Pre tých, ktorí o takej veci čítajú prvý krát: je to taký spôsob platby za elektrickú energiu, pri ktorom sa neplatia pravidelné faktúry, ale sa nabije špeciálna karta a prúd v dome veselo tečie, kým máte na karte kredit.
Tak táto žena zavtipkovala: "Five to nine, electric goes." Doslovný preklad - päťka k deviatke, ide elektrika? Nechápavo som sa pozrel na kolegu Ijaza. Keďže ani on sa nesmial, bolo mi jasné, že ani v Pakistane toto spojenie nepoznajú.
"It's a joke," snažila sa vysvetliť žena, že ide o vtip. Ijaz aj ja sme povedali svorné Ahááá, ale aj tak sme nechápali. Počul som o suchom anglickom humore, ale toto mi už pripadalo extrémne.
Pracovali sme ďalej, no Ijazovi to nedalo a celú hodinu rozmýšľal nad pointou vypočutého vtipu. Až nakoniec prišiel s vysvetlením: "5 plus 2 plus 9 je 16. A v šestnástich rokoch, už na chlapa ide elektrika!"
Iný prípad nečakanej dávky humoru. Predával som mladíkovi scratch card, teda žreb. Vybral si jeden dvojlibrový s motívom Star Wars. Keď som mu už žreb podával, spýtal sa:
"I have a question. Does this card belong to the dark side or light side?"
Natoľko ma zaskočil, že som musel nahodiť výnimočne veľmi nechápavý pohľad.
"You know... because only the light side wins," doplnil a usmial ja. Konečne mi to došlo. Pýtal sa, či je vybraný žreb na strane temna alebo svetla. Lebo v Hviezdnych vojnách vyhrá strana svetla. A on chcel vyhrať.
PIATOK: Zbližovanie.
Viackrát ma Ijaz pozval k sebe na obed. Ale keďže býval vcelku od veci, dostal som sa k nemu iba jedenkrát. Býval v typickom dvojposchodovom dome spolu s ďalšími štyrmi Pakistancami.
Varenie mali riadne rozdelené. Každý deň varil niekto iný a vždy niečo iné. Keď som prišiel, úlohu šéfkuchára hral sám Ijaz a pripravil dva druhy mäsa, s chlebom. V prvej miske boli kúsky kuracích pŕs s kari korením. Po anglicky chicken curry, po pakistansky mursaran. Druhé mäso bolo zrejme jahňacie (angl. lamb meat), ktoré nazval goškorma. Kúsky špeciálne pečeného chleba sa vraj po anglicky volajú pitta bread a v Ijazovom rodnom jazyku rhutti.
Mäso bolo samozrejme halal, teda pochádzalo zo zvierat, ktoré boli usmrtené v súlade s islamskou vierou.
Neviem, či s konzumáciou halal mäsa stúpol môj sexepíl, alebo to bola len zhoda okolností, ale hneď krátko po príchode sa o mňa dosť intenzívne zaujímal jeden mužský zákazník. Poviem to na rovinu - gay ma ešte nebalil. Ale musím uznať, že mal veľmi dobrú techniku.
Ďalšou v poradí bola istá stará pani, ktorá ma opakovane štipla do zadku, keď som kontroloval mlieka. Potom žmurkla a našpúlila pery. Neskôr mi prezradila, že má 92 rokov, býva v dome len kúsok od obchodu a do deviatej nemáva zamknuté dvere.
Myslel som, že v ten deň dostanem aj nejaké ponuky na sobáš, čo by bolo len logickým vyvrcholením. Harassment našťastie ukončila "iba" študentka v uniforme, ktorá bola zo mňa zjavne mimo a do extázy ju priviedol spoločný dotyk našich prstov, keď som jej vydával drobné.
Na druhej strane, až taký úspešný deň to pre 22 ročného heterosexuála nebol - gay, starenka a tínedžerka. Táto skúsenosť ma však poznamenala a do konca dňa som nebol schopný reálne uvažovať. Napríklad som rozmýšľal nad tým, že ideálna brigáda v Británii je asi gigolo alebo striptér.
Žiadna Angličanka v primeranom veku sa ten deň o mňa nezaujímala. A to i napriek tomu, že som bol na ne milý, usmievavý a zhovorčivý. Nielen kvôli kódexu správania sa ku zákazníkom, ale hlavne vďaka dobrej nálade.
Spomínam si, že prišlo mladé žieňa s bruškom. Konverzáciu som teda začal otázkou: "Ako sa má bábätko?" Neskôr som si však uvedomil, že tento spôsob prihovárania sa je veľmi riskantný. Veľa Angličaniek totiž len vyzerá, ako keby boli v 3. mesiaci tehotenstva.
SOBOTA: Ide sa piť a zabávať!
Piatok a sobota mali spoločného menovateľa. A tým boli adrenalínové večery. Angličania majú totiž vo zvyku hromadne chodiť do pubov a to má za následok, že sa zákazníci správajú úplne inak ako v ostatné dni.
Navoňané čaje prichádzali do obchodu čo-to dokúpiť pred tým, ako vyrazili na clubbing. Zanechávali za sebou intenzívne vône a Spar tak menili na parfumériu. To bola pozitívna stránka veci.
Horšie na celej veci bolo, že nie každý si zarobil na drahý alkohol poctivou prácou. A tak pravidelne v piatok a v sobotu večer prichádzali skupinky zlodejov. Akciu mali dobre zorganizovanú. Jeden ostal stáť pri dverách, ďalší prišiel k personálu a zamestnával nás zbytočnými otázkami, kým si zvyšní dvaja či traja plnili vrecká plechovkami piva.
Po dvoch víkendoch som už vedel rozoznávať potencionálnych zlodejov a boj proti nim som vzal osobne. Krádeže totiž neboli raritou, ale pravidlom. Neboli zúfalými pokusmi, ale prejavmi pohŕdania nad našou neschopnosťou zastaviť ich. Najhorší boli násťroční vagabundi, ktorí už ani nič nepokúšali zakamuflovať. Proste prišli, naplnili si vrecká a bez zaplatenia drzo odišli. Situácia sa ako-tak upokojila až po tom, čo som na nich niekoľkokrát zavolal políciu.
NEDEĽA: Siedmy deň aj pánboh oddychoval
Konečne day-off! Môj pracovný čas bol flexibilný. Väčšinou som však mával poobedné zmeny a pracoval šesť dní v týždni. Veľmi rýchlo som však prišiel na to, že dni voľna sú skutočne potrebné, najmä kvôli osobnej psychohygiene. A navyše, ak človek pracuje sedem dní v týždni, tak nemá šancu spoznať mesto, v ktorom žije, či zájsť na zaujímavé miesta. O tých však nabudúce ;)
