Ísť na leto do anglicky hovoriacej krajiny je pre slovenského vysokoškoláka jednoduché. Pri hľadaní práce sa totiž stretne s minimálnou jazykovou bariérou, keďže angličtina sa vyučuje už od základných škôl. Pred odchodom treba ešte vykonať niekoľko kritických rozhodnutí. Napríklad či ísť do Ameriky, Írska alebo Anglicka. Či ísť s agentúrou alebo bez. A podobne.
Povedzme, že náš vysokoškolák - ktorý bude hrdinom celého rozprávania - sa rozhodol ísť do Anglicka a to na vlastnú päsť. V tom prípade by sa mu hodil Sprievodca hľadača práce po Británii. Škoda len, že taká kniha neexistuje. A aj keby existovala, celý náklad by bol úplne vypredaný. Nielen na Slovensku, ale i v Poľsku a iných východoeurópskych krajinách. Ako by však taká kniha vyzerala?
Rovnako ako Stopárov sprievodca by mala na zadnej strane veľkými priateľskými literami napísané:
DON'T PANIC
LEN ŽIADNU PANIKU
Dôvodov spanikáriť hneď po príchode do Anglicka je viacero. Napríklad minulý rok ma hneď na prvom prechode takmer zrazilo auto. Bola to moja chyba, priznávam. Zo zvyku som sa pozrel najprv doľava a sebaisto spravil prvý krok. A nielen dopravu majú Angličania naruby.
Panické záchvaty chytám ešte dones pri používaní vodovodných batérií. V každom dome, v ktorom sme bývali, bola v kúpeľni samostatná batéria na studenú a samostatná na teplú vodu. Asi nemusím zdôrazňovať, že z jednej tečie voda ľadová a z druhej voda vriaca. Čo však v prípade, ak si chcem umyť zuby vo vode vlažnej?! Po chvíľke naozaj zúrivého rozmýšľania sa vynoria tri možnosti.
1. Otužovať ústnu dutinu ľadovou vodou.2. Potiahnuť si zubnú sklovinu azbestom.3. Napustiť si umývadlo vlažnou vodou a umývať sa v stojatej mláčke.
Ale späť k nášmu hľadačovi práce. Po príchode do Anglicka, prvotnom nespanikárení a nájdení si vhodného ubytovania, sa začína súboj so zamestnávateľmi. Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách druhých. Tak, nech sa páči, milý vysokoškolák, môžeš sa učiť na mne, lebo ja som ten blbec, čo si všetko odskúšal na vlastnej koži.
Jeden typický deň hľadača práce
7.00 amGood morning, Manchester! Budíček s Rádiom 1. Ranná hygiena v stojatej mláčke.
7.16 amÚsporné raňajky (Zatiaľ nemám prácu, nemôžem si dovoliť sa rozhadzovať) v štýle Tesco Value alebo Sainsbury's Basics.
7.29 amPošta prišla! Niekoľko veľkých a malých obálok na mená: Peter Piapka, Peter Biadka, Peter Pipka a Peter Piadka. Ďakujem bohu aspoň za medzinárodné krstné meno. Inak by som si naozaj nebol istý, že sú to všetko zásielky pre mňa.
7.31 amZačínam otvárať obálky a vypĺňať Application forms. Dobrá rada: veďte si podrobnú evidenciu, od koho ste si v uplynulých dňoch prihláškový formulár vypýtali. Tlačivá totiž často chodia bez sprievodných listov a nebýva potom také jednoduché vyplniť kolónku Position applied for, najmä ak reagujete na rôzne ponuky. A to už ani nehovorím o spiatočnej adrese.
8.08 amNext of kin? Two verifiable references? Medical history? Criminal record? Do you consider yourself to have disability? Describe your ethnic origin. Len žiadnu paniku!
8.30 amOdchod na pracovný úrad. Job Centre Plus sa otvára o deviatej, obsahuje personál ochotný poradiť, počítače s aktuálnymi ponukami (obrazovky kričia Touch me!) a telefóny, z ktorých sa dá bezplatne volať zamestnávateľom.
8.59 amStepujem pre vchodom, vedľa mňa sa ozýva poľština, čeština i slovenčina. Nie je však čas sa zoznamovať. Toto nie je slovanská párty (aj keď sa to tak môže javiť). Stojíme tu vlastne proti sebe. Každý želá prácu tomu druhému, ale nikto nechce zostať nezamestnaný najdlhšie. Kapitalizmus v praxi.
9.01 amListujem ponuky, volám personálnym oddeleniam. Prvé dni som reagoval na dobre znejúce ponuky ako data imputer, technician, IT person, sales & retail assistant. Pri všetkých mzda medzi 6 až 8 librami na hodinu. Nebol som naivný, ale chcel som skúsiť šťastie. Nevyšlo. Na takéto pozície treba mať dobré referencie a dokončenú školu. Po týždni a pol sa ozývam na všetky ponuky. Cleaner, laborer, kitchen porter.
10.00 amGood morning! My name is Peter. May I talk to XY? ... Hello, I am calling about the job position 'Catering assistant'. I would like to know, if the position is still available...
11.00 amPo dvoch hodinách som si istý, že som zavolal na každú ponuku, v ktorej som cítil aspoň štipku nádeje. O všetkom si vediem záznam. Moja malá operačná pamäť by tento nával dát korektne nespracovala.
11.20 amNa pošte posielam prihláškové formuláre, ktoré som ráno krvopotne vypisoval. Odolávam pokušeniu spýtať sa slečny za okienkom, či nemajú voľné miesta.
12.00 amO jednej mám interview v obchode Spar v štvrti Cheadle, asi 10 km juhovýchodne od centra. O pol tretej v Sandwich shope v časti Whitefield, asi 9 km severozápadne od centra. S mapou v jednej ruke a denným lístkom na autobus v druhej pevne verím, že všade trafím včas.
4.00 pmOba rozhovory prebehli v dobrej atmosfére. Nechal som im po jednom z mojich životopisov, ktoré nosím stále so sebou. O pár dní mi zavolajú a dajú vedieť. Musia sa rozhodnúť. V obchode Spar medzi mnou a ďalšími desiatimi, vo Sandwich shope medzi mnou a šiestimi Polkami (= 3 Celými).
5.00 pmVrátim sa ešte do Job Centra a prezerám ponuky, ktoré pribudli počas dňa. O piatej sa úrad práce nemilosrdne zatvára a predo mnou sa otvára večer obchôdzok. Beriem fast-foody rad za radom. McDonald's, KFC, Subway, Burger King. Neskôr prídu na rad aj puby.
7.00 pmNa rozhovor si treba v podnikoch hneď pýtať manažéra. I keď si vás personál so záujmom a bez prerušenia vypočuje, nakoniec aj tak budete musieť všetko zopakovať priamo vedúcemu alebo majiteľovi.
10.00 pmPrichádzam uchodený domov. Na niektorých miestach odmietnutý: Sorry, the position has been filled. Na iných opitý rožkom: We will call you back in a few days.
11.00 pmNapriek všetkému (a možno práve preto) zaspávam v dobrej nálade. Ako stopár, ktorý verí, že skôr či neskôr niekto zastaví. Necítim hnev k anglickým zamestnávateľom. Každý bol na mňa milý a zdvorilý. Jednoducho, ak nie je voľné miesto, tak nie je. To čo ma trochu mrzí, je pomalý mechanizmus prijímania ľudí na voľné posty.
Sprievodca hľadača práce po Británii je otvorená kniha. Zajtra budem opäť písať novú kapitolu :)
