Ako to vidí ONA:
Bola streda večer. Vychutnávala som večeru, ktorú navaril a tešila sa na futbal. O deviatej sa mal začať priamy prenos. Súboj európskych veľkoklubov som si nechcela nechať ujsť. To som ešte netušila, čo ma čaká.
Celý večer sa správal nejako zvláštne. Pri večeri sa na mňa podozrivo dlho pozeral a usmieval. Vedela som, že niečo nie je v poriadku. Žeby opäť kúpil niečo zbytočne drahé? Radšej som sa nepýtala a čakala som, kým sa rozhovorí sám.
Dávala som si do úst posledné sústo a pomaly začala pokukovať po diaľkovom ovládači, keď to z neho vypadlo: "Som tehotný." Zabehlo mi.
Podišiel ku mne a zľahka ma pobúchal po chrbte. Cítila som, ako na mňa skúmavo hľadí a snaží sa z mojej tváre vyčítať, na čo myslím. Pokúšala som si zachovať chladnú hlavu a maskovať zdesenie čo najdlhšie.
"Nie je to fantastické?" spýtal sa. Nevedela som odpovedať, reagovať, bola som prekvapená a zaskočená. V hlave sa mi rozprúdili stovky iných otázok. Ako sa to mohlo stať? Veď sme si dávali pozor! Čo budeme robiť? Čo práca? Čo hypotéka?
"Si si istý?" bola moja prvá reakcia.
"Áno, ako nikdy v živote!" znela jeho odpoveď a všetky moje nádeje o planom poplachu sa rozplynuli.
"Nerozumiem tomu," nahodila som silený úsmev.
"Čo sa dá na tom nerozumieť?! Zdá sa, ako keby si sa vôbec netešila!"
Vymenili sme si ešte zopár pohľadov. Potom sa bez slov zatvoril vo svojej pracovni a ja som pustila televízor. Oči sledovali loptu, ktorá behala hore-dole po ihrisku, duchom som však bola inde.
Ako to vidí ON:
Už dlhšiu dobu som sa o to snažil. Viem, že počať nebýva také jednoduché. Niektorí sa o to snažia celé roky. O to väčšia bola moja radosť, keď som zistil, že som "v tom".
Od rána som bol nadšený. Večer som jej pripravil výbornú večeru a čakal som, kým sa ma spýta, čo mám nové. Celý čas však hovorila o tom, aký dobrý bude dnešný zápas. A tak som to už nevydržal a povedal jej to na rovinu.
Myslel som, že sa bude tešiť so mnou. Najmä preto, lebo ona bola mojou múzou a budúcou matkou. Namiesto toho mi kládla otázky, ktorých zmysel mi unikal. Chvíľami som mal aj pocit, že by bola najradšej, keby som si to nechal vziať. Nerozumela, aké dôležité to pre mňa ako spisovateľa je.
Dobrý nápad či námet neprichádza každý deň. No keď sa tak stane, je to ako malý zárodok, ktorý nosím v sebe. Idea sa každým dňom rozvíja a rastie. Je to ako tehotenstvo. Predčasný pôrod by nemusel skončiť dobre. Treba počkať, kým je idea ako tak vyspelá a až potom ju začať pomaly klásť na papier.
Tehotný spisovateľ býva nervózny. Nevoľnosti neprichádzajú len ráno. Je precitlivený, reaguje podráždene a bojí sa. Má strach, či myšlienka, ktorá v ňom ožíva, sa rozvinie do veľkolepých rozmerov, či si vydobyje miesto na tomto svete. Nebude nakoniec obyčajná, rádová, či dokonca "prepadák"?
Bolo mi ľúto, že moja partnerka nemá pochopenie pre tieto moje "druhé" stavy. Na druhej strane som ju chápal. Počas tehotenstva ju zanedbávam, správam sa inak, myslím len na seba. Ale len do pôrodu. Potom si moje "dieťa" žije vlastným životom.
Áno, takto prichádzajú na svet geniálne myšlienky.
