Auto pod perinou

Pravá snehová nádielka prišla až minulý týždeň. Zaskočila aj inak zvyknutých Žilinčanov. Po noci výdatného sneženia boli na autách poriadne kopy snehu. Každé jedno bolo kompletne zasypané možno až dvadsiatimi centimetrami. Ranný pohľad na autá na ulici pod takými nočnými perinami mi veľa ranného optimizmu veru nepridal. Vzal som teda z bytu „metloškrabku“, ktorú som si túto zimu zatiaľ ani len do auta nedal a začal odhrabávať.

Ako správny Slovák som frflal popod nos a nadával matke prírode, prečo ešte nezaviedla selektívne sneženie, pri ktorom by dopriala lyžiarskym strediskám a obišla centrá miest. Neviem, či to moje nadávanie príroda započula, alebo to nebodaj bola sama Perinbaba, ale začalo - mne napriek - znova snežiť.

Začal som pekne odvrchu. Odhrabal strechu, oškrabal predné sklo, zadné sklo, zbavil stierače ľadových kúskov, dostal sa k dverám. Keď som si už necítil prsty a hmat bol už len zostatkový zmysel, vyzeralo to, že sa do auta dostanem. Chcel som naštartovať a kým sa auto ako-tak ohreje, očistiť zvyšok.

Kľúč mi však do zámky zašiel, ale nechcel sa otočiť ani jedným smerom. Zamrznuté, pomyslel som si. Po niekoľkých pokusoch som začal uvažovať, čo ďalej, keď mi zrak spočinul na vedľajšom aute. Zatiaľ kompletne zavalené, ale kontúry podobné. Vtedy mi svitlo.

Odhrabal som značku a bolo to jasné. Doplatil som na to, že vlastním veľmi populárne a rozšírené auto s ešte obľúbenejšou farbou. Sused z vedľajšieho vchodu má tiež tmavozelenú Feliciu a myslím, že bol minulý týždeň veľmi príjemne prekvapený, keď po noci výdatného sneženia našiel ráno svoje vozidlo odhrabané.

Ešte šťastie, že nie som sám, komu sa takého veci dejú :)