Cestu po stopách africkej divočiny začíname v národnom parku Arusha, neďaleko rovnomenného mesta. Prírodná rezervácia sa rozprestiera na úpätí Mont Meru, krásnej štvortisícovky vulkanického pôvodu. V Arushi si v jednej z mnohých cestovných kancelárií zameraných na safari prenajímame špeciálny jeep aj so šoférom a ide sa.
Vstupné do národných parkov síce nie je lacné - od 25 USD na osobu až do 60 - ale stojí za to. Hneď pri vchode nás ohúri pohľad na snáď najimpozantnejšie zvieratá divočiny - žirafy. V pozadí sa na chvíľu spoza oblakov ukazuje jeho veličenstvo Kilimandžáro, čo je v období dažďov skôr výnimkou.
V okolí Kilimandžára žije unikátny lev, ktorý sa šplhá po stromoch ako leopard. My však také šťastie nemáme, stretáme zatial iba byvoly, svinky bradavičné, žirafy a opice. Arusha park je hlavne rajom pre vodné vtáctvo. Džavot plameniakov počuť zďaleka, znie to ako päť materských škôlok na výlete.
Plameniaky nie sú jediné vtáky v národnom parku. Aj keď sú tie ostatné menšie a menej ukecané, krása a pestrosť im nechýba.
Druhý deň sa vyberáme do trochu vzdialenejšieho Lake Manyara. Spočiatku váhame medzi ním a legendárnym kráterom Ngorongoro, pre našu generáciu známeho najmä z cestopisov Zikmunda a Hanzelku. Nakoniec kvoli vzdialenosti volíme prvú možnosť. A neoľutujeme.
V parku vládne pohodová atmosféra...už chýba len nejaká hudba, aby bol prvomájový sprievod dokonalý.
Ako vidno, láska kvitne v každom živočíšnom druhu či medzi veľkými...
....alebo menšími.
A nie vždy to ostane iba pri platonickom vyznaní...
...a potom aby si následky neplánovaného rodičovstva nosil jeden so sebou....
....a v kuse rozprával rozprávky...
...a stále dával pozor, aby potomstvo neprišľapil, keď sa mu motá medzi nohami.
A treba dozrieť aj na to, aby si maličký neočúral chobot...
...a potom si umyl ...čo vlastne? Celého sloníka...
...alebo hrošíka. Ešte že je to umývanie také príjemné.
A bahenný zábal robí na pokožku hotové divy - hakuna matata:-)
A pohodička by bola ešte lepšia, keby mal kto občas poškrabať určité partie. Všetko aby si jeden zabezpečil sám!
To tí, s odrastenými deťmi, tí majú po starostiach a môžu sa kľudne vyvaľovať...
...aj vo dvojici. Len keby to brucho nebolo také prázdne! Kde sa tu nájde niečo pod zub?
Starý, dnes je to bez donášky...vstávaj, budeme sa musieť za jídelkom vypraviť sami.
Tak, za týmto páskovaným steakom sa len tak zaprášilo....
....a tieto škvrnité sú predsa len trochu priveľké.
Za to antilopy, tie sú tak akurát....
...dobré pod hladný zub jeho veličenstva Kráľa zvierat.
A dámy nech si zatiaľ podržia diétu, aj tak stále frflú, že od pôrodu pribrali v bokoch.
No a tí jedinci, ktorí namiesto antilop dostali chuť domorodcov, skončia úplne nedôstojne, v klietke. A je po love....
Darmo, časy sa zmenili. Ak boli ľudia kedysi nútení stavať si okolo svojich príbytkov ploty na ochranu pred divýni zvermi, dnes sú ploty na ochranu zvierat pred ľuďmi. Nielen zvieratá sú ohrozené. Takéto krásne baobaby by inde rýchlo padli za obeť ako drevo na varenie.
Je pravé poludnie - ako vidno z takmer neexistujúceho tieňa - a všetky zvieratá sú zalezené hlboko v tieni.
Návšteva národného parku Lake Manyara je zaujímavá aj z antropologického hľadiska. Je fascinujúce vidieť Veľký zlom (Great Rift Valley), ktorý sa tiahne po dĺžke 6.000 km od Mozambiku vo východnej Afrike až po Sýriu. Vo Veľkom zlome sa našlo množstvo skeletov dokazujúcich evolúciu človeka, vrátane známej "Lucy". Tá patrila k australopitekom (Australopithecus afarensis), ktorí žili pred tromi až štyrmi miliónmi rokov.
Ešte posledný pohľad na predhistorickú kolísku ľudstva a opúšťame národný park. Nezabudnuteľné spomienky zostávajú.
Fotografie: autorka
