1. októbra 1958 začala fungovať agentúra National Aeronautics and Space Administration, známa pod skratkou NASA. Jej vytvorenie schválil prezident Einsenhower podpisom 29.júla 1958. NASA teda oslavuje svoju päťdesiatku, čo je dobrý vek na prípitok i malú rekapituláciu. Hoci jej história nebola len plná úspechov, dôvodov na oslavu je viac ako dosť.
Oslavy a festival
Na tradičnom festivale na Washingtonskom móle mala pri príležitosti narodenín NASA výstavu pod holým nebom, kde predvádzala nielen úspechy svojej histórie, ale i víziu do budúcnosti.
Festival bol zaujímavý hlavne pre deti, ktoré mali možnosť zúčastniť sa malého kozmického výskumu či potľapkať si odev kozmonauta. NASA predstavila svoje úspešné projekty, ale i budúce plány ako rakety Ares a vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. K programu patrila aj diskusia s tromi americkými astronautmi (mená ktorých som si bohužiaľ nezapamätala).
National Air and Space Museum
Samozrejme, oslavuje sa aj v múzeu vesmírnych letov. Hneď vo vestibule múzea víta návštevníkov výstava, pripomínajúca 50. výročie vesmírneho veku. Skutočné výročie bolo vlastne 4. októbra 2007, teda 50 rokov od štartu vesmírnej družice Sputnik 1 v kazašskom Bajkonure (na obrázku model vpravo vedľa plagátu, vľavo americká sonda Explorer). Sputnik s priemerom 58 centimetrov a hmotnosťou 84 kilogramov začal novú éru vedeckých výdobytkov ako sú satelitná televízna a komunikačná technika.
Vesmírne preteky
Vypustenie Sputnika znamenalo aj začiatok vesmírnych pretekov medzi ZSSR a USA. Vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov si uvedomil propagandistickú hodnotu vesmírnych letov a Rusi 3. novembra 1957 vypustili Sputnik 2, čím oslávili 40. výročie októbrovej revolúcie. Satelit už vážil 500 kilogramov a na jeho palube bola "posádka" - pes menom Lajka. Až niekoľko mesiacov po nich, začiatkom roku 1958, sa Američanom konečne podarilo dostať na obežnú dráhu satelit Explorer 1. 1
Na fotografii modely rôznych rakiet a striel, v pozadí vľavo vesmírne laboratórium Skylab.
Lety na Mesiac
V múzeu je samostatná expozícia venovaná letom Apollo na mesiac (dole na obrázku štart Apollo 11). Niet sa čo čudovať, je to jediné prvenstvo, ktoré sa Američanom v kozmických pretekoch počas studenej vojny podarilo reálne dosiahnuť.
Medzi rokmi 1969 a 1972 chodilo po povrchu mesiaca 12 Američanov. Pre USA to bol výrazný úspech potom, ako im Sovietsky zväz "vyfúkol" prvenstvo vo všetkých iných misiách: vypustenie prvej družice Sputnik 1 (4.10.1957), let prvého zvieraťa (Sputnik 2 s Lajkou, 3.11.1957) a nakoniec let prvého človeka Jurija Gagarina (1961). Ako odpoveď na to v máji 1961 vytýčil prezident J.F.Kennedy jasný cieľ: prvý človek na Mesiaci musí byť Američan!
Tieto vesmírne preteky (Space Race) sú zaujímavým spôsobom zdokumentované vo filme, ktorý sa premieta v múzeu. Milé je, že si v ňom svetová veľmoc tak trochu robí srandu zo seba - čo v USA nie je zďaleka prirodzené a bežné. Zaujímavé články o pretekoch a príčinách počiatočného amerického fiaska nájdete tu.
Expozícia múzea sa samozrejme podrobne venuje letu Apollo 11, ktorý bol piatym pilotovaným letom programu a prvým, ktorého posádka pristála na Mesiaci. Podľa odhadu viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete sledovalo tento historický let. Milo ma prekvapilo, že na slovenskej Wikipédii je podrobne zdokumentovaný.
Pripomeňme si túto historickú udalosť pár obrázkami. Nasledujúce fotografie dokumentujúce úspešnú misiu Apolla 11 sú z archívu sprístupneného NASA.2 Na obrázkoch Aldrin s Amstrongom na povrchu Mesiaca a fascinujúci pohľad na modrú planétu Zem.
V múzeu sú vystavené aj prepravné moduly - identické modely alebo originály - používané pri letoch Apolla. Tento slúžil na prepravu kozmonautov k vesmírnemu laboratóriu Skylab.
Ak pohľady sa asi naskytovali z tohto ležadla?
Detail jedného z piatich motorov F-1 používaných v raketách Apollo. Pre predstavu skutočnej veľkosti: dĺžka 5,6 m, maximálny priemer 3,7 m.
Jeden z 12 mesačných modulov, postavených pre projekt Apollo. Je identický s tým, ktorý bol nakoniec na Mesiaci skutočne použitý.
Osobne ma trochu zarazila kvalita prevedenia - omotaný fóliami, akoby pozliepaný, pripadal mi ako vyrobený na kolene. Nakoniec, každý, kto pracoval napr. ako ja v laboratóriu s americkými a nemeckými prístrojmi a mal to šťastie ako ja nahliadnuť do ich vnútra, vie porovnať kvalitu spracovania. Made in USA nie je práve synonymom pre precíznosť prevedenia (platí to aj o autách).
Modul Apolla 11, ktorý cestovala posádka Neil Amstrong, Michael Collins a Edwin Aldrin na Mesiac a späť.
Na paneli dokumentujúcom všetky vesmírne lety má svoje miesto aj Sojuz 28 s prvou medzinárodnou posádkou v histórii. Aj keď je jasné, že sa jednalo o politické gesto, Vladimír Remek z Československa zostáva prvým kozmonautom mimo Američanov a občanov ZSSR, ktorý letel do vesmíru.
Vo vestibule múzea je vystavený model Apollo-Sojuz, na ktorom sa skúšalo pripojenie oboch systémov. Táto misia mala aj vysokú symbolickú hodnotu, pretože znamenala definitívne ukončenie vesmírnej studenej vojny. Dnes je už spolupráca oboch vesmírnych veľmocí bežná a takmer neodmysliteľná. Samozrejme, naskytá sa otázka, nakoľko studená vojna a vesmírne preteky posunuli dopredu celý výskum...alebo by spolupráca od počiatku bola priniesla viac? To sa už asi nedozvieme.
Ako chodia kozmonauti na záchod? To je vraj najčastejšia otázka detí (dospelí sa ju väčšinou zdráhajú vysloviť). V múzeu je vystavený aj "záchodový vesmírny modul", ruský vynález.
Raketoplány - space shuttle - Columbia, Challenger, Atlantis, Discovery a Endeavour boli úspešným modelom pre vesmírne lety. Pre úplnosť spomeniem ešte Enterprise vybudovaný na testovacie účely. Od predstavenia Columbie v roku 1981 vyviezli viac ako 200 členov posádky a 1,36 miliónov kg materiálu (údaj z panela v múzeu, dnes už možno prekonaný). Space Transportation System (STS), ako sa nazýva program raketoplánov, znamenal novú éru vesmírnych dopravných prostriedkov, ktoré boli znovu použiteľné.
Dnes už dosluhujú a do roku 2010 majú byť všetky vyradené z prevádzky. Dole model Discovery: skladá sa z externej palivovej nádrže, dvoch raketových pohonov a samotného raketoplánu - orbitra.
Samozrejme, nechýba ani spomienka na nešťastia a ich obete. Prvou haváriou bol požiar na palube Apollo 1, ktorý znamenal smrť troch kozmonautov. Posádka raketoplánu Challengeru zahynula v explózii 73 sekúnd po štarte 28. januára 1986. Podobnou katastrofou bolo stroskotanie Columbie krátko pred návratom na Zem 1.2.2003. V oboch prípadoch sa jednalo o sedemčlenné posádky vrátane dvoch žien.
Štart úspešnejšieho raketoplánu Atlantis z web stránky NASA:
Misia na Mars
Úspešný program vesmírnych letov je momentálne na vážkach. Raketoplány dosluhujú a podľa vízie G.W. Busha je budúcnosť amerického vesmírneho programu v misii na Mars. Samozrejme, mnohí to berú ako typický politický populizmus...najmä pri škrtení prostriedkov, ktoré idú namiesto vedy na zbrojenie.
Je ale pravda, že Mars bol vždy stredobodom ľudskej zvedavosti a výskum na ňom úspešne pokračuje. Na obrázku dole je sonda Viking. Kým Viking 1 a 2 pristáli na Marse pred viac ako 30 rokmi, vystavený model bol používaný na simuláciu ich činnosti a testovanie zaťaženia.
Od pristátia Vikingov postúpil výskum Marsu už hodný kus. Aj dnes vysiela z Marsu sonda Phonix - viac informácií nájdete na stránke NASA, kde je aj galéria fotografií z Marsu. Jedna z fotografií zobrazujúca kráter na povrchu červenej planéty.
Kus kameňa z Marsu, vystavený v múzeu. Zvláštny pocit dotýkať sa niečoho, čo vzniklo tak ďaleko od nás...
Sonda Pioneer bola prvá, ktorá letela "za obzor". V roku 1973 preletela popri Jupiteri a zo vzdialenosti 130 tisíc km poslala množstvo obrázkov. V roku 1983 prekonala hranicu Slnečnej sústavy. Pre prípad, že sa dostane do "rúk" mimozemskej civilizácie, sú na nej uložené informácie planéte Zem a ľuďoch.
Pohľad na vesmírne diaľavy
Úspešným projektom NASA je Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) na obežnej dráhe okolo Zeme. V roku 1990 bol vynesený raketoplánom Discovery. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. HST má hmotnosť 12 ton a obieha vo výške 600 km nad zemským povrchom. Dole na obrázku jeho model.
Prínos HST bol tak veľký, že v astronómii možno hovoriť o ére pred Hubblovým teleskopom a ére HST. Pred jeho vypustením sme iba odhadovali vzdialenosť iných galaxií, otázky ako rýchlo sa vesmír zväčšuje a na ako dlho, vyvolávali veľké polemické debaty. Dnes na mnohé otázky vďaka HST poznáme odpovede. (Model HST vzadu za Skylab)
Hoci to pred nedávnom vyzeralo, že teleskop končí, nakoniec sa peniaze na jeho opravu našli. Práve sa pripravuje štvrtá opravná misia Servicing Mission 4. Má odštartovať v októbri 2008 pod vedením Scotta D.Altmana. Misia má predĺžiť životnosť teleskopu aspoň o 5 rokov a o.i. nainštalovať nový spektrograf, ktorý desaťnásobne zvýši citlivosť HST. Nový Space Telescope Imaging Spectrograph (STIS) rozoznáva svetlo z oblasti ultra-fialového, viditeľného a infra-červeného spektra a používa sa napr. na skúmanie čiernych dier a kvazarov. Ostáva len dúfať, že vylepšený Hubblov teleskop nás bude zásobovať ďalšími fascinujúcimi obrázkami (ako sú tie dole) a dávať odpovede na doteraz nezodpovedané otázky.
Zaujímavý článok o HST nájdete tu. Dolu je pár fascinujúcich obrázkov, urobených Hubblovým teleskopom z hmloviny Nebula a zverejnených na stránke venovanej HST. 3
Nasledovníkom Hubblovho teleskopu by mal byť vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý nemá obiehať po orbite, ale má byť umiestnený vo vzdialenosti 1,5 milióna km od Zeme smerom od Slnka (pre porovnanie, vzdialenosť Zeme od Slnka je 150 miliónov km). Jeho predpokladaný termín vypustenia je rok 2012.
Model JWST vystavený na móle počas festivalu.
Ako ďalej? Budúcnosť vesmírnych letov
Na obrázku sú modely dvoch budúcich rakiet Ares I. a Ares V., ktoré plánuje NASA nasadiť ako náhradu za STS program. Ďalší astronauti by na nich mali letieť do kozmu v roku 2014 a na Mesiac v roku 2020.
Doplnkom rakiet Ares bude dopravný modul Orion pre lety na Mesiac a orbitálnu stanicu, ktorý má byť využiteľný aj na lety hlbšie do Slnečnej sústavy. Jeho štart je predpokladaný na rok 2015.
Vesmírny výskum a lety sa stali bežnou súčasťou života ľudstva. Na orbitálnej stanicu sú takmer neustále ľudia, sondy vysielajú obrázky z blízkych i vzdialených končín vesmíru. Začína sa hovoriť o komerčných letoch na Mesiac....uvidíme. V každom prípade bolo tých predchádzajúcich 50 rokov fascinujúcich a hodných pripomenutia nielen medzi odbornou verejnosťou, ale i laikmi ako je väčšina z nás....čo bolo aj cieľom tohto článku.
Zdroje:
Fotografie z festivalu a múzea - autorka
Doplnené fotografiami z archívu NASA, www.nasa.gov, ktoré nepodliehajú copyrightu
1 Podľa článku http://magazin.atlas.sk/technologie/technika/132657/sputnik-1-oslavuje-50-vyrocie-(video)
2 Fotografie z pristátia na mesiaci: http://www.apolloarchive.com/apollo_gallery.html
3 Fotografie zo stránky http://www.hubblesite.com/
