Trištvrte miliónová metropola Quebec na rieke svätého Vavrinca patrí k najstarším európskym osídleniam na americkom kontinente. Pred 400 rokmi, v roku 1608, ho založil francúzsky cestovateľ, kartograf a moreplavec Samuel de Champlain.
Quebec vznikol v miestach bývalej indiánskej osady Stadacona a stal sa prvým trvalým francúzskym osídlením v Kanade. Svojou vyvýšenou polohou na ostrove jednej z najväčších amerických riek výborne poslúžil ako strategická základňa pre ďalšiu francúzsku expanziu do vnútrozemia a pre odrážanie konkurencie nevítaných obchodníkov s výnosným kožušinovým artiklom.
Neprehliadnuteľným symbolom mesta je zámok Frontenac, rozsiahla budova pripomínajúca gotický hrad. Od svojho vzniku v roku 1893 slúži ako hotelové zariadenie pôvodne určené pre bohatú smotánku, ktorá cestovala naprieč Kanadou pacifickou železnicou.

Po britskom víťazstve v sedemročnej vojne pripadla sporná časť kanadského územia vrátane Nového Francúzska s už osemtisícovým Quebecom britskej korune. Navzdory anglofónnej vláde si obyvatelia novo vzniknutej provincie dodnes podržali svoju pôvodnú francúzsku kultúru. Ako v jedinej kanadskej provincii je oficiálnym jazykom len francúzština a prevláda v ňom rímsko-katolícke náboženstvo.

Výrazným povzbudením francúzsky hovoriacich Kanaďanov bola takzvaná tichá revolúcia. V roku 1967 z balkóna montrealskej radnice francúzsky prezident Charles de Gaulle zvolal slávnu vetu „Nech žije slobodný Quebec!" Jeho výzva sa stala hnacou silou pre miestnych separatistov. Výsledky dvoch quebeckých referend o možnom odtrhnutí sa frankofónnej provincie v rokoch 1980 a 1995, len tesne potvrdili zotrvanie v kanadskej federácii.

Najstaršia časť Quebecu - Staré mesto, je zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dominantou mesta je popri Frontanacu päťcípa citadela na pahorku nad riekou.

Ulice starého mesta pripomínajú európske mestá viac ako ktorékoľvek iné miesto na severo-americkom kontinente.




Pohľad z citadely na zámok a rieku.

Mesto je plné umenia a rôznych plastík, ktoré pomáhajú spoluvytvárať príjemnú atmosféru.




Piliere inak nepekného betónového mosta zmenená na open-air výstavku miestnych umelcov.

Kúsom za mestom je Montmercy vodopád. jeho výška je 84 m, čo je o 30 m viac ako oveľa známejšie Niagarske vodopády. Domáci sú naň mimoriadne hrdí.


Na brehu rieky Svätého Vavrinca oddychujú sťahovavé vtáky na ich ceste na sever.

Bazilika Sainte-Anne-de-Beaupré, vzdialená asi 20 km od mesta, je známym pútnickým miestom. Hoci pripomína európske historické katedrály, existuje iba od roku 1926.

Vnútri baziliky ma zaujali nástenné maľby, prezentujúce Hurónov, ako priam s vďakou prijímajú kresťanstvo...

História v Quebecku akoby začínala až príchodom Francúzov pritom oblasť bola osídlená dávno predtým Hurónmi. Spomienky na nich zostali už iba v obchodoch so suvenírmi.

Na záver povestný kanadský žartík, ktorý nie je cudzí ani domácim medveďom:-)

Fotografie: autorka
Historické popisy čerpané zo stránky dromedar.zoznam.sk