Wat Po je najväčší chrám v Bangkoku, známy kvôli najväčšej soche ležiaceho Budhu v Thajsku. Obrovská 46-metrov dlhá a 15 metrov vysoká postava je celá potiahnutá lístkovým zlatom. Nohy o dĺžke päť a výške tri metre sú dekorované perleťovinovými výjavmi, znázoňujúcimi 105 priaznivých znamení Budhu. Sochu navrhol kráľ Rama III., rovnako ako stavbu chrámu (tzv. viharu), ktorá ju ukrýva. Osobne na mňa najviac zapôsobil vyslovene milý a priateľský výraz na Budhovej tvári. Celá socha pôsobí doslova „bufeťácky", výstižnejší výraz sa jednoducho nedá nájsť.
Jediné miesto pri nohách, odkiaľ sa dá celá socha odfotiť je neustále preplnené bosonohými turistami všetkých rás a národností.
Areál What Po je priam plný chrámov v rôznych veľkostiach a vežičiek. Všetky stavby sú vykladané mozaikami z malých keramických štvorčekov kombinovaných so zlatom a keramickými kvietkami. Chrámy ukrývajú ďalšie sochy Budhov v základných štyroch polohách: ležiaci, sediaci, kľačiaci a stojaci .
Uprostred areálu je obrovský strom vyzdobený množstvom farebných šatiek a stužiek. Thajčania veria, že v niektorých stromoch žijú anjeli a toto je viditeľne jeden z nich.
Neďaleko je ďalší chrámový komplex Wat Phra, najposvätnejší budhistický chrám v Thajsku.
Chrám ukrýva síce malého, ale vzácneho smaragdového Budhu pochádzajúceho zo 14. storočia. Soška Budhu je posadená na vysokom podstavci vytvorenom zo série platform a nikto s výnimkou kráľa sa k nej nesmie priblížiť. Sošku obklopuje tzv. plášť ročných období, zobrazujúce zimu, leto a obdobie daždov. Jeho výmena je dôležitý rituál, vykonávaný jedine kráľom s cieľom zabezpečiť pre krajinu štastnú nadchádzajúcu sezónu.
Wat Phra je neuveriteľný chrámový komplex, lesknúci sa zlatom a pestrou výzdobou. Je neuveriteľne dobre udržiavaný a plný nielen turistov, ale i domácich vrátane mladých budhistických mníchov a školských výletov. Na obrázku známa knižnica.
Phra Sri Rattana Chedi
Chrám strážia symbolickí strážcovia Dhosa Kiridhorn, polo-sloni a polo-démoni.
V komplexe sa nachádza maketa známeho Angkor Watu na území Kambodže.
Mladými budhistickými mníchami sa to v komplexe len tak hemží. Na rozdiel od kresťanstva neznamená pre thajského muža vstúpenie do kláštora vzdanie sa svetského spôsobu života navždy. Do kláštora vstupujú len na pár rokov a takmer každý muž bol nejaký čas vo svojom živote budhistickým mníchom.
Nádherná výzdoba je prítomná jednoducho všade.
Z areálu Wat Phra sa prechádza do Veľkého paláca. Je to sídlo kráľovskej rodiny, len čiastočne sprístupnené verejnosti.
V historických budovách je niekoľko výstav zbraní. Rôzne mohutné kópie pripomínajú skôr zbrane škretov z Pána prsteňov ako reálne ľudské zbrane. Vraj boli používané hlavne na rituálne prehliadky so slonmi. Na mňa pôsobia riadne desivo, najmä tie s „protihákom" na dokonalé roztrhanie vnútorností protivníka.
Je pomerne ťažké opísať dojem, aký na človeka urobí návšteva Veľkého paláca. Toľko farieb, zlata, lesku, zmysel pre najmenší detail a dokonalosť, možstvo stavieb rôznych tvarov a veľkostí nemôžu neohúriť.
Svojou majestnátnosťou sa areál Grand Palace vyrovná Versailles či ktorejkoľvek európskej historickej pamiatke. Pre európskeho turistu či turistku je zaujímavé a poučné poznanie, že nie sme pupok sveta a že aj mimo nás existujú hodnotné historické pamiatky. No a Američanov by som posielala sem na povinné študijné zájazdy. V každom prípade má byť Thajsko na čo hrdé.
