Antelope Canyon
Antelope Canyon - Antilopí kaňon - patrí k najnavštevovanejším a najfotografovanejším tzv. štrbinovým kaňonom na svete (slot canyon). Sú to vlastne dva - horný a dolný, ktoré ležia neďaleko mestečka Page v Utahu, pri známej priehrade na Colorade Lake Powel. Dolný - Lower Antelope Canyon - je vraj krajší, ale aj náročnejší. My sme navštívili ten horný, jednoducho sme ho našli ako prvý. ..a neoľutovali sme. Majestátne steny vlniace sa akoby v rytme vetra zanechali v nás silný, priam sprirituálny dojem.
Antelope Canyon vznikol eróziou pieskovca nazývaného Navajo Sandstone, primárne záplavovými vlnami z dažďov v monzúnovom období ako i zvetrávaním. Záplavové vody naberajúce na rýchlosti si postupne vytvorili koryto, ktoré sa miliónmi rokov prehlbovalo až do dnešnej hĺbky.
Meno "Antelope Canyon" dostal podľa antilôp, ktoré sa tam zvykli najmä v zime ukrývať. Nie je známe, kedy bol objavený, ale Navahovia ho poznali už dlho.
Najväčšie nebezpečenstvo v takomto kaňone predstavujú prílivové vlny, ktoré vznikajú po prudkých búrkach. Búrka pritom vôbec nemusí byť v blízkosti, voda prihučí aj z desiatok míľ závratnou rýchlosťou. Naposledy bol Lower Antelope Canyon zaplavený 30. októbra 2006 a následne uzatvorený na 5 mesiacov. V roku 1997 strhla prudká záplava so sebou do smrti 11 ľudí, väčšinou francúzskych turistov.
"In beauty I walk...
With beauty before me I walk
With beauty behind me I walk
With beauty above me I walk
With beauty around me I walk."
(modlidba z Navajo Nightway Chant)
Starší Navahovia vstupujú do kaňonu s bázňou a rešpektom, akoby vstupovali do katedrály. Je to pre nich posvätné miesto. Človek v ňom má pocit harmónie s niečím väčším, ako je človek sám - s Matkou Prírodou. Nielen pre Navahov je to spirituálny zážitok.
Lúče slnka padajúce cez otvory v "streche kaňonu" vytvárajú krásne prírodné divadlo, pripomínajúce naozaj katedrálu. My sme nemali to šťastie, ten deň bolo zamračené. Nevadí, nabudúce...
" Here are worlds of experience beyond the world of the aggressive man, beyond history, and beyond science. The moods and qualities of nature and the revelations of great art are equally difficult to define; we can grasp them only in the depths of our perceptive spirit." Ansel Adams
Takto vyzerá vstup do horného kaňonu. V podstate nenápadná štrbina v skale, podľa ktorej človek netuší, aké majestátne prírodné divadlo ho vnútri očakáva. Kaňon nepatrí k národným parkom USA, ale spadá pod územie Navahov a tí ním sprevádzajú turistov. Samostatný vstup nie je dovolený.
Coral Pink Sand Dunes
Čo dokáže sila erózie, ukazuje malá púšť Coral Pink Sand Dunes, neďaleko Grand Canynonu. Červený piesok, ktorý vznikol zvetraním Navaho pieskovca, vytvoril túto malú oázu uprostred hôr a kaňonov.
Predpokladá sa, že tie púštne duny vznikli pred 10 až 15.000 rokmi. Samotný piesok, ktorému oxidy železa dávajú červenú farbu, pochádza z obdobia strednej doby jurskej.
Duny vznikajú prúdením vetrov, ktoré sú medzi dvoma pohoriami v zúženom mieste urýchlené - tzv. Venturiho efekt - a naberajú zrniečka piesku. Pri rozšírení sa priestoru klesá rýchlosť vetra a piesok padá na zem a vytvára duny.
Zion National Park
Zion National Park je vraj jedným z najkrajších miest v USA, tvrdia domáci. Musím povedať, že nám, odchovaných na kaňonoch Slovenského raja, sa až tak mimoriadny nezdal. Zrejme aj preto, že sme mali naň naplánovaný iba jeden deň a na väčšie túry sme sa nedostali. Stihli sme iba obligatórnu turistickú trasu na dne kaňonu, ale aj tá stála za to.
Na obrázku dole sú "traja proroci", ktorí vítajú návštevníka pri vstupe do údolia.
Samotný kaňon je dlhý 11 kilometrov. Bežný turista sa doň dostane dobre organizovanou dopravou - od záchytných parkovísk premávajú v krátkych časových intervaloch zadarmo autobusy na životnému prostrediu priateľský zemný plyn.
V tejto časti je kaňon už široký, smerom proti prúdu rieky sa ale rapídne zužuje.
Zion park má predsa jednu výnimočnosť - na dne kaňonu sa pohybujete v rieke. Inej cesty niet. Aj tu platí nebezpečenstvo záplavových vôd, najmä v najužších miestach.
Národný park je mimoriadne populárny medzi horolezcami, najmä jeho kolmé hladké steny, ktoré sa týčia ako výzvy do výšky až 800 metrov.
Rôzne farky kameňa - na obrázku tzv. Navaho pieskovec - vytvárajú zaujímavé farebné kontrasty od bielej cez žltú, červenú až takmer čiernu skalu.
Riečište sa zužuje a my sa obraciame a vraciame do civilizácie, kde sa chodí po chodníkoch a nie po riekach. Skalní turisti pokračujú, tam ďalej, v tzv. Narrows sa ide vo vode siahajúcej až po plecia. Vôbec im to nezávidím, ale závidím krásne pohľady. Možno inokedy...
Fotografie: autorka s manželom
