Zanzibar je vlastne súostrovie dvoch ostrovov - hlavného menom Unguja a ostrova Pemba. Od severného bodu po najjužnejší má menej ako sto kilometrov. Od pevniny ho delí iba 35 km široký prieliv, ale ostrov si stále zachováva jedinečnú orientálnu atmosféru.
Rovnomenné hlavné mesto bolo postavené v 16. storočí a zachovalo sa z neho historické jadro Stone Town - Mji Mkongwe. Kamenné Mesto je architektonickým zrkadlom kolonizácie Arabov, Portugalcov, Indov, Peržanov, Nemcov a Britov. Najviac tu cítiť orientálnu atmosféru. Na Zanzibare prevláda islam, až 97 % obyvateľov tvoria moslimovia. Nachádza sa tu 42 mešít, dva kresťanské kostoly a štyri budhistické modlitebne. Potomkovia Arabov, Portugalcov, indickí obchodníci, migranti z východnej Afriky a turisti vytvárajú multikultúrny obraz ostrova. Zanzibar je považovaný za najtolerantnejšie miesto na východoafrickom pobreží.
V druhej polovici minulého storočia, po vyhlásení samostanosti a vytvorení spoločnej repupliky s Tanganikou - Tanzánie - začalo mesto chátrať. Napriek tomu je prechádzka úzkymi uličkami s balkónmi a vychýrenými maurskými bránami zážitok. Centrom života je pobrežie mora, akýsi park, kde sa okrem suvenírov predávajú miestne pochúťky.
Otrokárstvo trvalo v Afrike od 15. storočia až takmer do polovice minulého. Zanzibar sa v 18. a 19. storočí stal bohatým a známym ostrovom - "čiernou hviezdou" otrokárstva. Smerovali sem lode z celej Afriky s ľudmi pochytanými a unesenými z vnútrozemia. Na hlavnej nábrežnej ceste rastie živý pomník obetiam otroctva - vyše tristoročný mamutí baobab. Len zopár krokov od neho sa rozkladal neslávne známy trh s otrokmi Mkunazini.
Podľa historických údajov žilo na ostrovoch Zanzibaru v 19. storočí asi tristopäťdesiattisíc otrokov. Ročne ich zomieralo vyše stotisíc a na ich miesto prichádzali noví. V rokoch 1777 až 1876 sa na Zanzibare predalo vyše milióna ľudí. Hoci v roku 1873 sa oficálne obchodovanie s otrokmi skončilo, ilegálne pokračovalo ešte oveľa dlhšie. Na mieste trhu s otrokmi stojí pomník so silným posolstvom.
Ihneď po zavretí Mkunazini na jeho mieste začali stavať kresťanskú katedrálu. Asi málokde na svete stojí kostol na mieste doslova nasiaknutom krvou mŕtvych otrokov a otrokýň.
Zanzibar zažíva populačnú explóziu a mesto doslova praská vo švíkoch. Kamenné mesto je obklopené typickými africkými chalúpkami. Najväčšou obchodnou komoditou Zanzibaru sú klinčeky, ale i iné druhy korenia. Asi päť miliónov klinčekových stromov sa oberá dvakrát za rok a - našťastie - nevyžadujú veľkú námahu na opatrovanie.
Na ostrove nájdete zmes rôznych stavebných štýlov, od arabského cez portugalský, gotický až k viktoriánskemu.
House of Wonders – Dom zázrakov postavil írsky staviteľ v roku 1883 pre sultána v štýle ceremoniálneho paláca. Ako prvý vo východnej Afrike mal zavedený elektrický prúd a svietiace žiarovky pre domorodcov boli hotovým zázrakom. Dnes je v ňom Národné múzeum.
Na Kenyattovej triede stojí rodný dom Fredyho Mercuryho, ktorý z ostrova odišiel ako deväťročný. Dom Davida Livingstona patrí k dominantám. Legendárny Livingstone urobil pre objavenie afrického vnútrozemia viac ako ktokoľvek iný. Silne sa angažoval aj pri potláčaní obchodu s otrokmi.
Masívne dvere upútajú pozornosť na každej slušnej stavbe, čo sú spravidla iba hotely a obchody so suvenírmi.
Najvýnostnejší obchod pre Zanzibar sú po klinčekoch turisti, ročne ich pricestuje okolo 100.000. Pri mne sedel v lietadle chlapík, ktorý sa tam tiež chystal. Krásne biele ľudoprázdne pláže a nové hotely - dostatočne vzdialené od ruchu a chudoby hlavného mesta - sa stávajú vyhľadávanou atrakciou, ktorá prinesie ročne do štátnej kasy okolo 150 miliónov dolárov. Pláž priamo v meste až tak vábne nevyzerá, aj keď oproti Bibione je to hotový raj.
Večer sme trávili na strešnej terase hotela s pohľadom na zapadajúce slnko. Nádhernú atmosféru dopĺňal spev muezínov pozdravujúcich slnko miznúce za obzorom oceánu. Ok, ja viem, že vyzývali na večenú modlidbu oslavovať Alaha...ale ja som to poňala panteisticky a tá rozlúčka so zapadajúcim darcom života sa mi páčila. Asi by sme mu za jeho žiaru mali ďakovať častejsie (aj keď si tá zmes hélia a vodíka na to určite nepotrpí:-)
...hakuna matata...
Fotografie: autorka
