
Neviem, či už napadlo niekoho urobiť štúdiu o vplyve seriálu Sex v meste na sebavedomie žien a odtabuizovanie témy sexuality. Iste, nám, ľudom z Európy, zvyknutým na nuda pláže a reklamy s odhaleným poprsím nemusí pripadať seriál nijako mimoriadne otvorený ani revolučný. Ale v konzervatívnom USA, kde v televízii náhodne odhalený prsník Janett Jackson spôsobil nepomerne väčší škandál ako Bushove klamstvo o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, znamenal Sex v meste hotovú druhú sexuálnu revolúciu. Sympatické, sebavedomé a vždy top oblečené hrdinky so šarmantným úsmevom dávkovali divákom a hlavne diváčkam ako liečivý nápoj dúšky tolerancie voči inej sexuálnej orientácii, vzťahom s rôznorodosťou veku, náboženstva i rasy, otvorenosti k sexuálnemu životu i zdravotným problémom, ako i neviazanému sexu. A hoci Mirandu občas hnevalo, že štyri sebavedomé, vzdelané, ekonomicky samostatné ženy nie sú schopné baviť sa o inom ako o mužoch, povedzme si to na rovinu - muži nikdy neboli stredobodom záujmu filmu ani diváčok (hoci Smithovo odhalené telo a Aidenov úsmev boli občas silným pokušením:-). Zo seriálu totiž len tak sršala povestná sila žien - female power.
Sex v meste 2 naplno pokračuje v tejto tradícii. Female power na širokouhlom plátne, naprieč svetom, kultúram i náboženstvám. Islam ani hidžáb túto silu nezastaví, o zákazoch a mravokárcoch už ani nehovoriac. A hoci sa nejedná o hlbokú sondu do duše žien a´la Almodovar, nenásilnou formou sa objavia vo filme zásadné otázky z nášho života - sexizmus a diskriminácia na pracovisku, nerovnoprávne postavenie žien v radikálnych islamských režimoch alebo niekedy až neznesiteľný tlak na dokonalosť a plnú odovzdanosť sa materstvu a deťom a starnutie. Tomu ja hovorím feminizmus náš každodenný:-). Nie náhodou nazvala Naomi Wolf, jedna z najznámejších amerických feministek, Carrie našou prvou pop-culture filozofkou.
Samozrejme, každá si z filmu odnesie, čo chce. Jedna radosť z módy, iná z krásnych mužov (tentoraz sa naozaj podarili:-), poučenie o tom, že vzťah bez vzájomnej dôvery nemá budúcnosť alebo len príjemne strávený večer so starými (a starnúcimi) známymi.
Pre mňa je najdôležitejším posolstvom volanie po slobode. Svadba gejov na začiatku prudko kontrastuje s pokryteckým diktátom mravnosti dohnanej do absurda v Abu Dhabi. Hotel ako z rozprávky a najnovšia kolekcia Luis Vuitton skrytá pod hidžábom - paradoxy sveta, ktorý je dobré vidieť najmä z jedného dôvodu - aby sme si boli vedomé našej nezávislosti a práv. A hoci by Samanthin sex na pláži v prudérnom USA vyvolal reakciu veľmi podobnú tej arabskej, ako PR pre americkú slobodu poslúži veľmi dobre.
Takže - berte na rameno najlepšiu kabelku, pod rameno najlepšiu priateľku a choďte sa pobaviť so starými známymi. Jedno vám zaručím určite - náš svet sa vám bude zdať aspoň na chvíľu krajším.
Radšej bez Vuittonky, ako s hidžábom.