Kde sú noví otcovia?
V okolitých krajinách sa veľa hovorí o tzv. nových otcoch, o aktívnom otcovstve. A u nás? Ticho ako v hrobe... pritom noví otcovia existujú aj u nás a láskyplne sa o deti starajú. Nie ich je mnoho, ale sú. Na verejnosti však o nich sotva počut. Pokiaľ sa nejedná o matku alkoholičku, ktorá opustí otca s desiatimi deťmi, pre médiá to zjavne nie je zaujímavá téma. (Vôbec sú rodičia, matky a otcovia, ktorí sa zodpovedne starajú o svoje deti a naplánujú si ich taký počet, aby ich aj dokázali uživiť, slušne sa o ne postarať a neboli odkázaní na modré z neba, v našej spoločnosti zjavne nezaujímavou skupinou. Na rozdiel od mnohopočetných rodín žijúcich v stredovekých podmienkach bez vodovodu a so zatekajúcou strechou... ale to je už téma na iný článok.)
Nových otcov je u nás stále veľmi málo a nezdá sa, že by ich počet narastal. Počet otcov na rodičovskej dovolenke nikdy neprekročil 2%, počet otcov, poberateľov rodičovského príspevku, 3%*. (Pripomínam, že nehovorím o materskej dovolenke, ktorá je bezprostredne po pôrode dieťaťa, ale o rodičovskej dovolenke, kedy je už dieťa väčšie.) Ich počet sa dokonca oproti deväťdesiatym rokom znížil, čo možno pripisovať ekonomickému rastu. V časoch vysokej nezamestnanosti je pre mužov zjavne atraktívnejšie zostať doma s dieťaťom ako v časoch prosperujúcej ekonomiky.
Zdroj obrázka a údajov*: Správa o rodovej rovnosti za rok 2010, MPSVaR
Snaha a schopnosť postarať sa o dieťa nielen finančne, ale venovať sa mu aspoň pár mesiacov naplno, na úkor vlastnej kariéry a záujmov, je u slovenských otcov stále ešte zriedkavá. A pod starostlivosťou nerozumiem len voľno-časové aktivity dieťaťa, ale aj s ním spojené domáce práce. Skrátka, full service.
Takže model matka, staraj sa a otec, plať, ktorý u nás súdy štandardne uplatňujú pri rozvode, nie je následkom zlých zákonov alebo neschopnosti či nechuti sudcov a sudkýň. Je jednoducho odrazom reálneho stavu fungujúceho vo valnej väčšine manželstiev resp. partnerstiev na Slovensku a reflektuje u nás tradičný prirodzený chod rodiny pre rozvodom, na ktorý bolo dieťa/deti zvyknuté.
Mimochodom, ak súdy minulý rok zverili po rozvode do starostlivosti dieťa/deti v 10% rozvodov otcom, je to nepomerne viac, ako je percentuálny podiel otcov na rodičovskej dovolenke.V absolúnych číslach to znamená, že dieťa/deti bolo zverené do opatery otcovi za minulý rok v 1 341 prípadoch a do striedavej starostlivosti v 114 prípadoch, zatiaľ čo počet otcov na rodičovskej dovolenke v posledných rokoch sotva prekročil číslo 400. (Pritom nie je jasné, koľko percent otcov o zverenie dieťaťa požiadalo, teda ťažko sa dá vyhodnotiť percentuálny pomer úspešnosti takejto žiadosti.)
Takže štatisticky videné sa otcovia nemajú vlastne čo sťažovať. Nehovoriac o tom, že moc v našej spoločnosti a tým možnosť veci regulovať a meniť mali a majú v rukách muži. Prečo teda situácia vyzerá tak ako vyzerá? Žeby to väčšine mužov - hlavne politikov, vyhovovalo? Že by preto neprešiel ani návrh zákona o štandardnej striedavej starostlivosti?
Striedavka áno, ale už v manželstve
Áno, plne podporujem striedavú starostlivosť o deti, nielen po rozvode, ale už v manželstve. Pretože ak si naša spoločnosť konečne zvykne na to, že starostlivosť o deti nie je len výlučnou záležitosťou žien, ak sa otcovia budú nielen zapájať a pomáhať pri starostlivosti, ale plne sa na nej podieľať, až potom prestanú súdy rozhodovať jednostranne a uniformne. Ak sa striedavá starostlivosť o deti stane štandardom už v manželstve, nie je dôvod, prečo by ním nemala byť aj po rozvode. Nie som však presvedčená, že v súčasnom štádiu je automatické zavedenie striedavej starostlivosti ako štandardu tým najšťastnejším riešením, pretože jednoducho neberie na vedomie realitu života a prichádza príliš skoro a rýchlo, na nepripravenú pôdu. Nakoniec, súdy by mali mať možnosť rozhodovať návisle a autonómne, nie na základe direktívnych príkazov v zákonoch.
Podstatou by malo byť, aby súdy nerozhodovali automaticky, či už podľa spoločensky stereotypných rozdelení úloh alebo podľa litery zákona, ktorá ich zas úplne ignoruje, ale aby rozhodovali individuálne a posudzovali každý prípad naozaj podľa najlepšieho záujmu dieťaťa, podľa jeho veku, doterajšieho spôsobu života, miesta školy a doterajšieho bydliska, jeho vzťahu k obom rodičom a dôvodu rozvodu. Napríklad by bolo najlepším záujmom dieťaťa, aby sa toto nemuselo každé dva týždne sťahovať, ale aby zostalo doma, vo svojom svete, a striedali sa pri ňom rodičia. Ak im naozaj ide o dobro dieťaťa, nemal by to byť problém... v zahraničí to často tak funguje. Aspoň by sa ukázalo, či naozaj ide o dieťa a jeho záujem.
Striedavá starostlivosť o deti teda vyžaduje viac ako len kategorický príkaz v zákone. Niektoré z potrebných krokov by mali byť:
Zvýšenie záujmu otcov o zapojení sa do rodičovskej dovolenky aspoň na pár mesiacov. Že to ide, ukazujú príklady mnohých krajín, napr. Nemecka (aby sme nezachádzali do nám tak nielen geograficky vzdialenje Škandinávie), kde k tomu motivuje zákon tým, že podmieňuje dva mesiace vyplácania rodičovského príspevku tým, že sa rodičia pri dieťati vystriedajú;
Zvýšenie rodičovského príspevku, aby nebol len almužnou, za ktorú žiadny muž nevstane ani ráno z postele;
Otvorenie diskusie o aktívnych otcoch ako pozitívnych vzoroch (a nie dôvodu na ironické poznámky), napr. ako v Čechách sériou dokumentárnych filmov Táta jako máma alebo aktivitami Ligy otevřených mužu;
Podpora a motivovanie zamestnávateľov, aby podporovali otcov (a samozrejme rovnako matky) k čerpaniu rodičovskej dovolenky a namiesto kladenia prekážok vytvárali podmienky na zosúladenie rodinného a pracovného života;
Zabezpečenie, aby striedavá starostlivosť neznamenala, že deti budú u jedného z rodičov (spravidla matky) živoriť, pretože otec nebude musieť platiť výživné. Od organizácií pomáhajúcich obetiam domáceho násilia totiž prichádzajú správy, že násilní otcovia používajú striedavú starostlivosť ako vyhrážku a spôsob ďalšieho psychického a ekonomického násilia na žene;
Vytvárať a podporovať mediáciu a psychologické poradne pre manželstvá v kríze - vždy je lepšie zachrániť rodinu a zachovať pre dieťa oboch rodičov nie na striedačku, ale pohromade;
Last but not least: súdy by mali rozhodovať individuálne, na základe jednotlivých prípadov a v najlepšom prospechu dieťaťa tak, aby jeho život bol čo najmenej narušený. Dieťa naozaj nie je majetkom a pokiaľ je vo veku, keď má vlastný názor, malo by sa naň tiež prihliadať.
Model starostlivosti po rozvode by mal kopírovať model starostlivosti v manželstve. Dobrí otcovia by z toho len a len profitovali....**
Spoločenské zmeny sú totiž najtrvácnejšie vtedy, keď prichádzajú zdola a nie direktívnymi riešeniami medziľudských vzťahov. Rýchle a jednoduché riešenia zložitých problémov v praxi totiž spravidla nefungujú; život je jednoducho príliš pestrý a zachádzať z jedného extrému do druhého veci len málokedy pomáha. Nehovoriac o tom, že zákonná úprava striedavej starostlivosti nie je riešením príčiny (stereotypnej starostlivosti o deti v manželstve), ale iba potláčaním v podstate prirodzených následkov.
Inak bude dochádzať k nezmyselným rozhodnutiam ako v prípade slovenskej mamičky, ktorej slovenský súd zobral dieťa v zmysle Haagskeho protokolu, pretože strávilo v krajine otca, v Španielsku, o 130 dní viac. Skutočnosť, že to bola matka, ktorá sa počas celého pobytu v Španielsku o dieťa starala, už súd nezaujímal.
Odstraňovanie rodovo stereotypného rozdelenia práce, podľa ktorého je starostlivosť o deti výsadnou doménou žien a otec je živiteľom rodiny - čo aj pre mnohých mužov znamená prílišnú záťaž a infarkt v päťdesiatke - je základným predpokladom preto, aby striedavá starostlivosť o deti po rozvode mala šancu stať sa štandardom a otcovia sa o deti vedeli aj v praxi aj reálne postarať (a nielen zavesiť ich na krk novej partnerke alebo matke). A to nezmenia žiadne direktívny ani zákony, len otcovia samotní. A ešte manželky, ktoré im to musia umožniť, a matky, ktoré ich k tomu musia vychovať.
PS: nerada zovšeobecňujem a nechcela som článkom povedať, že neexistujú otcovia, ktorí sa o deti vedia postarať. Ja viem, že existujú, len ich je stále príliš málo. Ale krstný otec Ligy otcov je pre tému skôr výsmechom ako pozitívnym vzorom.
** Doplnené o 13 hod na základe diskusie
