Kapre si rybník nevypustia

Najhlasnejšia kritika proti zrovnoprávneniu žien sa ozýva zo strany konzervatívnych mužov, ktorí by si iste nedovolili zhadzovať iné sociálne hnutia. Ak by sa totiž rovnakým spôsobom vyjadrovali napr. o oslobodzovacom hnutí černochov, bolo by to považované za rasistické a vrcholne politicky nekorektné. Je zrejmé, že autori (napr. František Chovanec publikujúci v Sme) pritom nemajú alebo nechcú mať prehľad v téme, ktorej tak vehementne oponujú. Ich predstavy o tom, že tradičné usporiadanie rodiny je najlepšou cestou pre spoločnosť totiž už dávno nezodpovedá pravde.Pri sledovaní populačného vývoja krajín EÚ zistíme, že najnižšiu pôrodnosť v EÚ vykazujú krajiny so silným tradičným modelom rodiny a postkomunistické krajiny, ktoré sa k takémuto modelu postupne vracajú. Najnižšiu pôrodnosť majú Poľsko, Čechy, Slovinsko, Litva a Lotyšsko, Maďarsko a my, po tejto skupine nasledujú Španielsko, Grécko, Taliansko a Malta, teda všetko krajiny preferujúce tradičné rodiny s nízkou účasťou žien vo verejnom živote. Štatistiky hovoria jasne - práve ženy v domácnosti majú najmenej detí a túto skutočnosť nezmenilo ani zvyšovanie rodinných prídavkov a rôzne pokusy o finančné stimulácie. Najvyššiu fertilitu v rámci EÚ majú štáty ako Francúzsko (1,90), Írsko (1,99) a UK, Škandinávske krajiny a krajiny Beneluxu. Porovnateľne je na tom aj USA. Práve v týchto krajinách vďaka autentickému feministickému hnutiu alebo politických opatrení (Írsko) dosahuje rodová rovnosť najvyššiu úroveň. Tvrdenia, že " tradičné vnímanie rodiny najviac prispieva k sociálnej stabilite a populačnému rastu“ teda akosi neobstojí. Naopak – čím vyššia emancipácia žien, čím vyššia ich účasť na rozhodovacích procesoch a spolupodieľaní sa na tvorbe koncepcií štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky pre ich zamestnanosť a zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja. OSN vydáva pravidelne rebríček krajín s najvyššou kvalitou života, hodnotenou podľa Human Development Index (HDI). Na prvých miestach sa už tradične umiestňujú škandinávske krajiny na čele s Nórskom, krajiny Beneluxu a Austrália, prvú desiatku uzatvára USA. Všetky krajiny na popredných miestach (Nórsko, Island, Austrália, Luxemburg, Kanada, Švédsko) majú vysoké zastúpenie žien v politike, 30 až takmer 50%. (Pre porovnanie: Slovensko je v rebríčku na 42.mieste a napriek proklamovanému ekonomickému rastu sme poklesli o tri miesta.) Vyššie zastúpenie žien znamená humánnejšiu politiku a lepšiu kvalitu života. To nie je tvrdenie „radikálnych feministických teórií“, akoby nás chcel presvedčiť pán Chovanec. Naopak, sú to tvrdenia, na ktorých sa zhodujú najrenomovanejšie inštitúcie sveta. V spoločnej správe Svetovej banky a univerzity v Oxforde Report on Engendering Development sa hovorí: „Fakty dokazujú, že spoločnosti, v ktorých existuje rodová diskriminácia majú tendenciu k nižšiemu ekonomickému rastu a pomalšiemu znižovaniu chudoby(...) Vyššie práva žien a ich účasť vo verejnom živote znamená viac transparentnosti v podnikaní a vládnutí a lepšiu správu vecí verejných. Čím vyššia účasť žien vo verejnom živote, tým nižší stupeň korupcie.“ Správa dostupná na web stránke Svetovej banky uvádza množstvo konkrétnych dôkazov na podloženie týchto záverov a hovorí: „Mimoriadne dôležité sú štátne intervencie, pretože zmeniť spoločenské a politické inštitúcie, ktoré sú zdrojom rodových nerovností, je pre jednotlivca extrémne ťažké ak nie nemožné.“Politické intervencie sú teda nevyhnutné a chápe to aj EÚ. Preto sa v záujme efektívnejšej podpory presadzovania rodovej rovnosti snaží vytvárať aj inštitucionálne mechanizmy ako bude rodový inštitút. Ak by sa naozaj kvalita presadila sama a na pohlaví nezáleží, ako tvrdí pán Chovanec a jemu podobní, nie je predsa možné, že pri rovnakej úrovni vzdelania zarábajú ženy o štvrtinu menej a ich účasť na riadení spoločnosti je stále oveľa nižšia. Viditeľne samotná kvalita ešte nepostačuje, aspoň nie pri ženách.PS: článok bol v skrátenom znení uverejnený vo Fóre čitateľov 26.4.