Keď sloboda slova vadí

Podľa encyklopédia Wikipedia je „homofóbia (z gr. homo rovnaký a Fóbos, strach) označenie pre nepodložený strach a nenávisť voči homosexualite a homosexuálom“. Dnes označovaná aj pojmom heterosexizmus homofóbia vyplýva „z tradicionalistických konzervatívnych predstáv o postavení muža a ženy; je to presvedčenie, že tieto budú homosexualitou spochybnené, čo vedie k zneisteniu dotyčnej osoby od základov.“Toľko encyklopédia. Z definície nijako nevyplýva, že sa jedná o osočovanie alebo dokonca nadávku. Pochopila by som, keby sa pani poslankyňa urazila za označenie komunistka, socialistka, liberálka alebo nedajbože feministka, to by jej v očiach voličov KDH a hlavne jej straníckych kolegov určite uškodilo. „Nechceme nikoho diskriminovať, ale u týchto ľudí je potenciálna možnosť, že by svoje nazeranie na život v zásadných otázkach rodiny, správania muža a ženy mohli preniesť aj na deti," povedala Záborská pri hlasovaní o antidiskriminačnom zákone (marec 2003). Je zrejmé, že Wikipédia by mohla tento výrok uvádzať ako príklad na doplnenie definície. A že to nebol len náhodný prešlap, potvrdzujú jej postoje a postoje jej strany od diskusie, ktorú pred štyrmi rokmi začal majster otvárania verejných diskusií a vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský. V denníku Sme vo svojom článku „Je chybou, ak kresťania odmietajú diskusiu o homosexualite“ (26.7.2000) Anna Záborská na hodnotenie homosexuálov používa citáty z biblie. „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. (Nepripomína to AIDS?)“. Poznámka v zátvorke je prezentáciou názoru Anny Záborskej. De facto hovorí, že AIDS je božia pomsta za homosexualitu. Nie je síca v katolíckej cirkvi prvá, a zrejme ani posledná, ktorá taký názor zastáva, viditeľne ale prvá na čele výboru Európskeho parlamentu pre rovnosť príležitostí, ktorá žaluje médiá z obviňovania z homofóbnosti.Keď je sloboda slova žiadúcaUhorkovú sezónu v lete 2004 rozvírili „boži bojovníci“ z KDH. Hrušovský, Palko a Lipšic, keď vytiahli do krížovej výpravy proti Švédsku. Výroky kňaza Greena o tom, že „homosexuáli sú rakovinou spoločnosti“ viedli z pochopiteľných dôvodov k žalobe. Pre hrdinských obhajcov ľudských práv (kňazov) a slobody slova a prejavu (kňazov) to bola agenda ako vyšitá pre nudné letné obdobie. Od tlačových besied cez vystúpenia v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť až po diplomatické faux pas vo forme Palkovho osobného protestu u veľvyslankyne švédskeho kráľovstva, Palkovi a spol. nebolo nič dostatočne vznešené v boji za slobodu slova.Výroky švédskeho kňaza Ake Greena o homosexuáloch boli podľa ministra vnútra Vladimíra Palka úplne nevinnými výrokmi. Takto obhajoval pred poslancami branno-bezpečnostného výboru svoje júlové vyjadrenia o tom, že pokiaľ bude na Slovensku minister vnútra za KDH, tak žiadny vyšetrovateľ nebude nikoho stíhať takým spôsobom, akým bol stíhaný Ake Green. Palko v dvojjedinej osobe ministra vnútra a seba samého dokonca osobne intervenoval u veľvyslankyne švédskeho kráľovstva. Podľa neho bola kauza pastora Greena začiatkom "ľavicovo-liberálnej tyranie v EÚ". Padali aj silné slová o tom, že my sme už obmedzovanie slobody prejavu a cenzúru tlače začili v komunizme a preto vnímame túto kauzu oveľa citlivejšie. Už nikdy viac. Minister spravodlivosti kvôli potrebe zabezpečiť čo najširšiu slobodu prejavu konzekventne navrhoval vynechať pri návrhu nového trestného zákona verbálne delikty ako hanobenie rasy či osvienčimskú lož. Pre Lipšica je rovnako ako pre jeho kolegu Palka sloboda slova najvyšším princípom. Žeby predsa Voltaireovo: "Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale dal by som svoj život za vaše právo povedať to." ?Dnes by mali opäť podobnú príležitosť. Kde sú boží bojovníci, keď podáva žaloby voči francúzkym médiám kolegyňa Záborská? Kde je ochrana slobody prejavu? Dalo by sa logicky očakávať, že v záujme principiálnosti presvedčia svoku kolegyňu, aby žaloby stiahla. Opak je však pravdou, mlčia v duchu kádéháckej interpretácie Voltaira "Ak súhlasím s tým, čo hovoríte, dal by som svoj život za vaše právo povedať to. Ak nesúhlasím, zažalujem vás."