Tieto a im podobné urban legends rozširujúc KDHáci s veľkou obľubou na podloženie údajného útlaku kresťanov, pričom pod útlakom musíme rozumieť obmedzovanie ich práv diskriminovať a utláčať iných. Pozrime sa teda na konkrétny príklad vzornej kresťanskej matky, ktorá momentálne kvôli (zrejme nekresťanským?) Nemcom sedí vo väzení.
Baptisti a povinná školská dochádzka
Rodiny presídlencov z Kazachstanu žijúce v nemeckom meste Padernborn, patriace k baptistom, odmietali dlhodobo posielať svoje deti do školy. Rodičia trvali na tom, že ich budú vychovávať doma. Vyhovárali sa pritom na skutočnosť, že škola organizovala edukačný program na prevenciu sexuálneho zneužívania detí pod názvom „Moje telo patrí mne". (A že o prevencii sexuálneho zneužívania detí je potrebné hovoriť, o tom vedia aj v katolíckej cirkvi svoje... nehovoriac o tom, že práve v Paderborne vyšiel na povrch prípad dlhoročného sexuálneho zneužívania a incestu v rodine. Prevencia a osveta v oblasti sexuálneho zneužívania detí a ich scitlivovania na zneužívanie teda bola a je viac ako relevantná a potrebná.)
Okrem tohto projektu ich vraj pobúrilo, že sa deti mali zúčastniť školského fašiangového karnevalu, ktorý je podľa nich katolíckou tradíciou a odporuje ich baptistickému presvedčeniu. Výhovoriek iných baptistických rodičov bolo viac než dosť. Napríklad ich pobúrilo predstavenie rozprávky H.CH. Andersonna Snehová kráľovná. Skrátka, baptistické rodiny v Paderborne opakovanie odmietali posielať svoje deti do školy a argumentovali pritom svojim náboženským presvedčením.
V Nemecku ale platí striktná povinnosť školskej dochádzky a domáce vyučovanie nie je uznanou alternatívou. Súdy pritom netolerujú argumenty dogmatických náboženských skupín, nakoľko nemecké štátne školstvo je zákonom viazané vyučovať neutrálne a tolerantne. Väčšina baptistických rodičov nakoniec prepísala deti do cirkevných škôl. Nie však všetci rodičia. Keďže po opakovaných výzvach odmietli rešpektovať platný zákon a povinnosť školskej dochádzky, konal štát striktne a deklaratórne.
Po opakovaných upozorneniach a peňažných pokutách siahol súd k tvrdším opatreniam a odobral rodičom deti zo starostlivosti. Niektorí rodičia dostali kvôli opakovanému odmietaniu dodržiavať povinnú školskú dochádzku a zaplatiť pokutu trest odňatia slobody. Podobne súdy rozhodujú aj v iných prípadoch.
Súdy pritom vychádzajú zo zákona o povinnej školskej dochádzke, ktorým štát zabezpečuje právo detí na patričné vzdelanie. V záujme tohto práva a dieťaťa samotného je možné obmedziť aj rodičovské právo, ktoré tiež nie je absolútne. Právo dieťaťa na vzdelanie v tomto prípade prevyšuje právo rodičov na indoktrináciu dieťaťa vlastným náboženským presvedčením, hoci mohli využiť možnosť prepísať ho do cirkevnej školy. Nakoniec, vzdelanie je jedným z rozhodujúcich faktorov pre dôstojný život a štát má záujem na tom, aby v budúcnosti nemusel zaskakovať sociálnymi dávkami pri nezamestnateľných a nevzdelaných ľuďoch.*
Nie pod našou kresťanskou strechou...
V druhom prípade sa jednalo o majiteľov penzióna, ktorí odmietli ubytovať dvojicu gejov, registrovaných partnerov. Tí si izbu vopred rezervovali a zaplatili zálohu. Izbu však nakoniec nedostali, ani náhradnú možnosť ubytovania. Keď sa títo obrátili na súd, majitelia argumentovali, že zásadne neubytovávajú nezosobášené dvojice a že v danom prípade nebola problémom sexuálna orientácia, ale chýbajúci sobáš. Oni vraj v súlade s Bibliou odmietajú sex pred manželstvom a nemienia ho tolerovať ani pod svojou strechou, rovnako ako dvojicu mužov v posteli.
Dvojica gejov však argumentovla, že na stránke hotela nevideli žiadne usmernenie tohoto druhu a že ani vo vestibule hotela neboli zjavné znaky náboženskej príklonnosti. Rovnako ich majitelia neinformovali pri telefonickej objednávke a problémy sa objavili až potom, ako dvojica prišla do penziónu.
Súd uznal sťažnosť homosexuálnej dvojice a konštatoval, že regulácia prijatá majiteľmi diskriminuje na základe sexuálnej orientácie. Argumentácia, že rovnako odmietajú nezosobášené heterosexuálne dvojice, neobstála. Homosexuálne dvojice v UK totiž nemajú možnosť zosobášť sa, iba uzavrieť registrované partnerstvo. Preto regulácia hovoriaca zásadne o zosobášených dvojiciach je nepriamou diskrimináciou homosexuálnych párov.Zákon o rovnakom zaobchádzaní a prístupe k službám vo verejnom i súkromnom sektore vo Veľkej Británii zakazuje aj diskrimináciu o.i. na základe sexuálnej orientácie, a to aj v prípade manželstva voči registrovanému partnerstvu, ktoré stavia na rovnakú úroveň.
Hoci nešlo o jednoduché rozhodovanie súdu a aj postoj starých majiteľov penzióna je ľudsky pochopiteľný (nakoniec, ich postoj bol konzekventný zrejme celý život), je zjavné, že rozhodnutie bolo v prospech platného zákona a sudca nechcel vytvoriť precedens, ktorý by umožnil odmietať poskytovanie služby v súkromnon sektore na základe náboženského presvedčenia. Treba pritom podotknúť, že vo Veľkej Británii platí možnosť odmietnuť vykonať interrupciu na základe výhrady svedomia, čo je zakotvené v príslušnom zákone. Neexistuje však možnosť svojvoľne si vyberať, ktoré zákony budú ľudia na základe svojej viery dodržiavať a ktoré nie, pretože by to viedlo k právnej neistote a chaosu. Práva dlhodobo diskriminovaných menšín - ako nesporne homosexuáli sú - je niekedy nutné vymáhať aj striktným spôsobom a uvádzať do života de facto, inak samotná legislatíva de jure nič nezmení.*
Svedomie?
Toto sú teda prípady údajného útlaku kresťanov zo strany EÚ, ktorými pani europoslankyňa Záborská argumentuje pri porovnávaní praktík komunistov a únie. Pritom v skutočnosti ide o jednoduché dodržiavanie všeobecne platných zákonov a rovnosť pred zákonom, ktorá je jedným zo základných pilierov demokracie.
Samozrejme, že hlavným problémom je skutočnosť, že - ako komentoval sudca v prípade majiteľov penziónu vs. gejov - už nie je samozrejmosťou, že "zákony musia, alebo by mali, odrážať kresťansko-židovské princípy." To však neznamená, že kresťania alebo iné religiózne skupiny môžu svojvoľne zákony porušovať a vyhovárať sa pritom na svoje náboženské presvedčenie.
Skrátka a dobre - buď pani europoslankyňa v týchto prípadoch nevie, o čom hovorí, alebo vedome zavádza a a manipuluje, keď prirovnáva EÚ ku komunistom.
Nás, čo sme na demagógiu zo strany KDH and Co. zvyknutí, ani jedno z toho neprekvapí. Ani to, že Záborská volá po možnosti výhrady svedomia, ktorá by im tak mala - aspoň podľa ich predstáv - poskytnúť možnosť nedodržiavať platné zákony.
Také jednoduché to však nebude... nehovoriac o tom, že sa v tomto prípade natíska otázka: Čo je to za svedomie, ktoré dovoľuje klamať a zavádzať?
PS: Viete už, ktorej charite daroval predseda KDH svoj byt?
(* aktualizované 16.4.2011 a 18.4.2011, doplnené linky)
