Nuž, pán Čarnogurský, moja odpoveď na váš problém znie: kašlem na váš dôchodok! Ženy nerodia deti kvôli tomu, aby mal kto prispievať do štátnej pokladnice. Partneri sa pri rozhodovaní o potomstve naozaj nezaoberajú otázkou vášho starobného zabezpečenia. Žiadna žena totiž nie je povinná rodiť deti kvôli tomu, aby ste mali vy a vám podobní zabezpečený dôchodok. Ekonomické systémy by sa mali totiž prispôsobovať ľudom, a nie ľudia ekonomickým systémom!
A propos, dôchodky....
Čo sa týka dôchodkov, matky nepatria práve k tým profitujúcim . Kým v starom, priebežnom dôchodkovom pilieri poskytoval štát pre matky určité zvýhodnenia (napr. skorším odchodom do dôchodku), v novom systéme sa nimi v podstate nikto nezaoberá. Naopak. Ten bol pripravený hlavne pre tých zámožnejších. Podľa analýzy Svetovej banky si vysoko nadpriemerne zarábajúci na dôchodku rapídne polepšia. Na druhej strane existuje aj jasne znevýhodnená skupina - ľudia s nižším príjmom. Medzi nimi - samozrejme - matky. Smutné je len, že táto skupina tvorí veľkú časť populácie a je najzraniteľnejšia.
Aby sa takýmto rozdielom predchádzalo, v krajinách Európskej únie, ale i napr. v Južnej Afrike či Namíbii sa pri dôležitých reformách a zákonoch vykonávajú tzv. rodové analýzy. Ich cieľom je porovnať vplyv a dosah daných zákonov na oba rody - mužov i ženy, vyhodnotiť rozdiely a navrhnúť riešenia na ich vyrovnávanie. Kapitalizačný pilier totiž vytvára najväčšie predpoklady na prehlbovanie rozdielov medzi ženami a mužmi vo výškach dôchodkov. Táto skutočnosť bola zistená a potvrdená v rôznych analýzach dôchodkových systémov v latinskej Amerike najmä v Chile, ktorá bola vzorom pre našich reformátorov. U nás to však nikoho nezaujíma.
Spravodlivosť a zásluhovosť, Naozaj?
Liberálny koncept vychádzajúci z princípu „kto viac zarobí, viac si nasporí a môže odísť do dôchodku skôr a s vyššou sumou" by bol spravodlivý v prípade, ak by každá práca bola spravodlivo finančne ohodnotená. V skutočnosti sa však vykonáva množstvo neplatenej práce, bez ktorej by bol chod spoločnosti nemysliteľný. Je to neplatená práca v domácnosti a v charite, vykonávaná spravidla ženami. Podľa niektorých zahraničných odhadov je jej sumárna hodnota prerátaná bežnou hodinovou odmenou porovnateľná s objemom HDP v danej krajine. Ženy vykonávajú dve tretiny svojej práve ako neplatenej, kým muži iba jednu štvrtinu. Zohľadnenie tejto práce je do určitej miery možné pri modeloch dôchodkového poistenia založenom na medzigeneračnej solidarite, pri osobných účtoch však vyjdú ženy v domácnosti úplne naprázdno.
Výsledkom našej dôchodkovej reformy bude zákonite ďalšie narastanie tzv. feminizácie chudoby, najmä u starších žien. Už dnes sa práve v skupine dôchodcov prejavuje najväčší rodový rozdiel; podľa výskumu Štatistického úradu ženy sú ohrozené relatívnou chudobou trikrát viac ako muži. Nový systém tento rozdiel zákonite rozšíri.
|
|
Relatívne riziko chudoby, EU SILC 2005, Štatistický úrad SR |
|
Podpora materstva?
Hoci naša spoločnosť a najmä politici pred voľbami verbálne podporujú rodinu a neoceniteľnú úlohu matky, reálna podpora je minimálna. Suma, ktorú si počas materskej resp. rodičovskej dovolenky ženy ušetria, je menej ako povestná almužna a naozaj nenecháva možnosť na sporenie si na dôchodok.
Kým pracujúci otec rodiny si odvádza prostriedky na svoj účet, jeho manželka, starajúca sa o spoločné deti a domácnosť bude mať nasporené oveľa menej. Ak žena vôbec nebude v pracovnom pomere a bude s venovať len domácnosti a výchove detí, vlastne si nenasporí vôbec nič. Výpadok z pracovného procesu zákonite znamená aj výpadok sporenia. Pre ženy je takýto výpadok oveľa markantnejší; podľa údajov Svetovej banky vynechá priemerný muž počas produkčného veku zhruba 2 roky práce, kým u ženy je to kvôli materským povinnostiam 8 až 9 rokov. O to nižší bude samozrejme jej dôchodkový účet.
Ani po návrate do práce to nie je oveľa lepšie - matky s malými deťmi skutočne nepatria k „obľúbenej skupine" medzi zamestnávateľmi. Často sú nútené prijať práci pod úroveň svojej kvalifikácie, samozrejme, horšie platenú. Aj pracujúce ženy tým, že zarábajú menej - minulý rok v priemere o 27% ako muži - budú potrebovať dlhší čas, kým si na dostatočnú výšku dôchodku nasporia, ak sa im to vôbec podarí.
Prípad rozvodu
Kritická situácia pre takéto ženy nastane v prípade rozvodu, kedy chýba zákonitá regulácia. Nejedná sa pritom o malú skupinu - na 100 uzavretých manželstiev pripadá v súčasnosti až takmer 50 rozvodov. V mnohých štátoch sa v takomto prípade pri zohľadňovaní dôchodkových úspor uplatňuje tzv. splitting systém. V prípade rozvodu sa spočíta výška nasporených prostriedkov na účtoch oboch manželov počnúc dňom uzavretia manželstva do jeho rozvodu a vydelí sa dvomi. Tým sa vyrovná vlastne výpadok ženy - respektíve toho z partnerov, ktorý sa o deti stará, čo je u nás v absolútne prevažnom počte prípadov žena - a zabezpečí sa spravodlivé rozdelenie príjmov.
Ďalšia možná alternatíva je sporenie na spoločný tzv. rodinný účet, kedy si manželia ukladajú peniaze spolu. Toto opatrenie vyrovnáva znevýhodnenie žien, ktorého príčinou sú rodové stereotypy živené v našej spoločnosti - výpadok z pracovného procesu na základe výchovy detí, nižší zárobok na základe obmedzeného kariérneho postupu a neplatená práca v domácnosti vykonávaná hlavne ženami. Z práce ženy v domácnosti profituje rovnako muž a vytváranie domáceho zázemia mu napomáha v práci, ktorej výsledkom je aj šetrenie na dôchodkový účet. Preto podľa princípu „spravodlivosti a zásluhovosti" majú z ušetrených prostriedkov na dôchodku profitovať tiež obaja. Je totiž vrcholne nespravodlivé, aby si na dôchodku bývalý manžel užíval nasporené prostriedky a žena, ktorá roky vychovávala aj jeho deti, ostala sociálnym prípadom. Princíp delenia resp. rodinných dôchodkových účtov je spravodlivý aj v tom, že prenáša zodpovednosť na rodinu a nezaťažuje sociálny systém.
Je teda paradoxom, že najmä konzervatívni politici - ako pán Čarnogurský - apelujú na ženy, aby rodili deti a postarali sa tak o prispievateľov na budúce dôchodky, ale o ženy samotné sa nestarajú. Tie totiž na výchovu ďalších prispievateľov do dôchodkových fondov v konečnom efekte šeredne doplatia svojimi nízkymi dôchodkami. Čím viac detí žena má, čím viac ´budúcich platičov odvodov´ privedie na svet a vychová, o to nižší bude jej vlastný dôchodok.
Tomuto niekto naozaj hovorí spravodlivosť a zásluhovosť?
Písané pre Bratislavčanku, upravené
Foto v perexe: autorka
Zdroje:
Pietruchová, O: Whose Work? Whose Pension? Vienna, 2006
Slovak Republic: Pension Policy Reform Note. Main Report. Human Development Unit Europe and Central Asia Region, Worldbank, 2004
Holzmann,R., Hinz,R.: Old-Age Income Support in the 21st Century. An International Perspective on Pension Systems and Reform. Worldbank 2001
Bertranou, Fabio M. : Pension Reform and Gender Gaps in Latin America: What are the Policy Options? Universidad Siglo 21, April 2000