Podmienky, ktoré KDH dalo Radičovej sú pre ňu ako známu liberálku jednoducho neprijateľné. Aj keď jej šalamúnske odpovede v nedeľu vyvolali v médiách odozvy v duchu „Radičová prijala podmienky KDH", pri hlbšom pohľade bolo každému jasné, že nič také nepovedala. „Kedykoľvek a kdekoľvek môžem zopakovať, že si nadovšetko na svete ctím ľudský život, ktorý je hodný ochrany i pred narodením a rovnako to platí aj o ochrane rodiny a detí" boli jej slová. Radičová teda zopakovala formuláciu z ústavy, ktorá sa po decembrovom rozhodovaní Ústavného súdu nedá nijako interpretovať v duchu želania KDH, teda zákazu interrupcií.
Ak to ešte niekomu nebolo jasné, po jednoznačných vyjadreniach o interrupčnom zákone v jednom denníku to už jasné byť musí: „Nie som za žiadnu zmenu súčasného právneho stavu. Je to výsostne intímna, súkromná vec ženy, ktorá sa ocitne v ťaživej situácii a žiadnej žene na svete ju neželám.", hovorí Radičová.
Dalo sa očakávať, že si Radičová za svojimi názormi stáť musí a bude. Podpora KDH je pre ňu v podstatne irelevantná, a to z dvoch dôvodov. Prezidentská kandidatúra sa na zákaze interrupcií postaviť nedá, a už vôbec nie kandidatúra Ivety Radičovej. Sú to totiž práve jej voliči a voličky, ktorí uznávajú osobnú slobodu nad ideologické doktríny. Podpora verejnosti liberálnemu interrupčnému zákonu je rádovo vyššia ako voličský potenciál čerstvo vykastrovaného KDH. Ak by Radičová pristúpila na ich podmienky, svojich voličov by sklamala, ale podporu klerikálnej voličskej základne by tým automaticky nezískala. Tým je názorovo i výzorovo bližší báťuška Gašparovič či kandidáti typu Slotu a Mečiara ako moderná sebavedomá žena. Takto môže ona skôr zaloviť vo vodách moderných ľavicových voličov a voličiek.
Druhý dôvod je, že oveľa dôležitejšia môže byť podpora katolíckej cirkvi. Tá zďaleka nemusí byť automaticky poskytnutá kandidátovi alebo kandidátke opozície a KDH. Je naivná predstava, že patriarchálna hierarchia katolíckej cirkvi bude preferovať známu liberálku. To sa skôr matka-cirkev obráti na otca-štát a dohodnú sa na podpore bývalého komunistu. Tí boli otcom biskupom vždy bližší ako sebavedomé ženy. Komunisti sú totiž lepšie manipulovateľní a vydierateľní a ľahšie ohybní, nech sa už bolo treba skloniť pred Leninovým pomníkom alebo pobozkať prsteň pápeža. Stačí si len spomenúť na prípad bývalého prezidenta Šustera a cirkus okolo (ne)podpísania novely interrupčného zákona.
KDH sa teda dostalo do vlastnej pasce. Na jednej strane jeho podpredseda hlása silné slová o zjednocovacom projekte opozície, na druhej strane pri možnosti reálnej spolupráce uprednostnia hru na vlastnom piesočku. KDH má teraz dve možnosti. Buď sa uspokojí s Radičovej šalamúnskymi vyjadreniami a odškrtne si splnenie povinných tančekov, alebo bude na Radičovú tlačiť a po jasných odpovediach odmietne jej podporu. Tá prvá možnosť ponecháva obom možnosť zachovať si svoju tvár. Tá druhá možnosť naopak uškodí samotnému KDH, ktoré sa opäť raz ukáže ako rozbíjač opozície a vezme na seba riziko neúspechu jedinej reálnej spoločnej kandidátky-nekomunistky. Potom si ale podporu komunistických prezidentských kandidátov môže dať KDH rovno do volebného programu.
