Európa sa stala tolerantnou
Odkedy blogujem na Sme - čo už je nejaký ten mesiac - začínam nadobúdať takmer jasnovidecké vlastnosti. Akonáhle sa vynorí nejaká téma dotýkajúca sa diskriminácie, rasizmu a porušovania ľudských práv, dokážem v diskusii identifikovať ľudí, ktorí žijú a pracujú v niektorej krajine Európskej únie. Ako? Sú to tí a tie, ktorí jednoznačne odmietajú rasizmus a extrémizmus. Sú to tí a tie, ktorí chápu, čo znamenajú ľudské práva a prečo polícia nesmie ponižovať a týrať deti. Im netreba vysvetľovať, prečo je protimaďarská kampaň v prezidentských voľbách neprijateľná alebo prečo je rovnosť mužov a žien neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Netvrdím, že sú to iba oni, ale oni vždy. Ovplyvnil ich morálny duch doby - Zeitgeist Európy.
Európa dospela a poučila sa z vlastných chýb. Projekt zjednotenej Európskej únie je podľa môjho názoru to najlepšie a najambicióznejšie, čo sa v novodobej histórii ľudstva udialo. Štáty, ktoré stáročia viedli medzi sebou vojny o územie či to správne náboženstvo, sedia dnes za jedným stolom a spoločne plánujú budúcnosť. Pol storočia od skončenia najhoršej vojny v dejinách píšu Nemci s Francúzmi spoločné učebnice dejepisu a nacionalizmus a šovinizmus sa stal prežitkom. Iste, niekde stále latentne prežíva a naša krajina nie je výnimkou - slovensko-maďarská učebnica je zatiaľ v rovine utópie. Práve preto, aby sa história neopakovala, aby sa utópia časom zmenila na skutočnosť, je myšlienka zjednotenia jedinou budúcnosťou Európy a Slovenska v nej.
Výhrada svedomia áno, ale za akých podmienok?
Palko je rozhorčený nad nespravodlivosťou liberálov: v Londýne vraj vyhadzujú matrikárky, ktoré odmietajú sobášiť homosexuálov. Nuž, nie je to jednoduchá otázka -je iste právom každého človeka nebyť nútený konať proti svojmu svedomiu. Ale - existujú hranice. Ak štát prijme zákon, ktorým homosexuálnym právom zaručí manželstvo, musí sa aj postarať o to, aby bol zákon v praxi vykonateľný, aby bolo právo vynútiteľné. Tomu by mal bývalý minister vnútra veľmi dobre rozumieť - ibaže nechce. Štátna úradníčka nesmie svojvoľne rozhodovať, komu umožní zosobášiť sa a komu nie. Ona nevykladá zákon ani ho netvorí, ona ho presadzuje v praxi. Áno, viem si predstaviť situáciu, keď sú dve matrikárky a jedna odmieta, vždy môže homosexuálne páry sobášiť tá druhá. Ale keď je len jedna, musí sa rozhodnúť, či bude ako štátna zamestnankyňa dodržiavať zákon alebo dá prednosť svojmu náboženskému presvedčeniu. Je to jej slobodná voľba.
Príklady zo Slovenska hovoria často opak - výhrada svedomia je zneužívaná k presadzovaniu náboženského presvedčenia napr. riaditeľa nemocnice. Ten jednoducho zakáže interrupcie v nemocnici vykonávať a na presvedčenie jednotlivých lekárov sa vôbec nepýta. Alebo sa výhrada svedomia použije ako alibi, pretože skutočné dôvody by neboli akceptovateľné (taký prípad sa stal nedávno v Bratislave).
„Tí ľudia sú obeťami vládnucej ideológie a smerníc EÚ o nediskriminácii. Sloboda ľudí je týmto jednoznačne ohrozená...", tvrdí Palko. Takže je to jasné - jemu vadí obmedzenie slobody diskriminovať iných. Lenže tieto smernice rovnako chránia všetkých - ak sa spomínané matrikárky cítia diskriminované na základe náboženského presvedčenia, majú plné právo sťažovať sa a vynútiť si nediskrimináciu súdnou cestou.
Jedno je ale isté, karta sa obracia. Ľudia, ktorí sa kvôli nejakému dôvodu cítili nadradení, zrazu strácajú pôdu pod nohami. Zrazu sa ocitajú v pozícií tých znevýhodnených a kričia po slobode, ktorú neváhali iným predtým upierať. A mne sa žiada povedať - ďakujem, Európa!
Suverenita alebo integrácia?
Podľa Palka vraj ideológia na pôdu Európskeho parlamentu nepatrí. O pár viet ďalej už tvrdí: „Tragédiou kresťanských strán v Európe je, že vzdali boj o tradičné hodnoty. Niekto tú zástavu musí zdvihnúť." Takže nejde o ideológiu ako takú, ale o tú správnu ideológiu - ktorá bude Európu viac rozdeľovať a menej spájať, aby bola „len priestorom, v rámci ktorého ľudia môžu slobodne cestovať, zamestnať sa, posúvať kapitál a podobne, nič viac." Myslíte, pán Palko, že vám naozaj niekto uverí, že EÚ bráni Slovensku v zbohatnutí? Alebo že EÚ voľnú súťaž obmedzuje? Leda ak voľnú súťaž nástenkových tendrov... a že Euro povedie k znehodnocovaniu našich úspor a k inflácii, kým vlastná mena by tomu zabránila?
Nuž, pán Palko, myslím, že tento vlak ste zmeškali. Možno týmto uspejete u ľudí, ktorí neboli ďalej od okresného mesta a na ktorých strašenie zlými európskymi úradníkmi a skazenými ľavicovými liberálmi zaberie. Stačí sa však pozrieť na mladých - kým my sme chodili na výlety na Devín a naťahovali krky ponad ostnaté drôty, či náhodou neuvidíme vrcholy Viedenskej katedrály, pre dnešných mladých je to už - našťastie - nepredstaviteľné. V rámci Erazmu či iných možností cestujú, chodia na výmenné študijné pobyty, pracujú v zahraničí a vzdelávajú sa. Záujmom našej krajiny musí byť, aby sa sem chceli aj vrátiť. A kto by sa vracal do krajinky, kde zastal čas, kde ľudia uprednostnia ducha stredovekých dogiem pred otvorenosťou a tolerantnosťou?
Preto verím, že Palkovi a jemu podobným Herculom sa nepodarí urobiť zo Slovenska skanzen, do seba utiahnutú krajinku obklopenú moderným štátmi. Verím, že budúcnosť máme len ako súčasť silnej tolerantnej Európy.
Verím, že Slovensko bude európske, alebo nebude.
