V diskusii okolo výhrady svedomia KDH už prezentovalo množstvo zavádzajúcich informácií a klamstiev. Je zreteľné, že v celej diskusii sa zo stránky ministerstva spravodlivosti a jeho pochlebovačov vedome miešali rôzne právne úpravy, keď tvrdili, že výhradu svedomia si bude môcť uplatňovať každý. Zmluva s Vatikánom predsa jednoznačne hovorí, že „každý (môže) odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad.”(Č. 3.1.) Pod výrazom "vieroučné a mravoučné zásady" sa v tejto zmluve rozumejú zásady, vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi. (3.2.) Ako si teda môže uplatniť výhradu svedomia ateista, odvolávajúc sa na učenie katolíckej cirkvi? Jednoducho – musí klamať a znásilňovať vlastné svedomie, čo je porušením jeho náboženskej slobody.
Rozhodneme sa pre EÚ alebo Vatikán?
Vstupom Slovenska do EÚ sme sa zaviazali plniť záväzky vyplývajúve zo Zmluvy o Európskom Spoločenstve, ktorá v Čl. 13 stanovuje úlohu boja Spoločenstva proti diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery. Zmluva, ktorá určuje práva občanov podľa príslušnosti k cirkvi je jednoznačne diskriminačná. Nová Ústava EÚ hovorí: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
Zvýhodňovanie respektíve nerovnaké zaobchádzanie v pracovnom pomere znamená priamu diskrimináciu, ktorá je podľa tzv. rámcovej smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní v pracovnom procese neprípustná. Jedinou výnimkou môže byť výber zamestnancov pri cirkevných inštitúciách, aj to iba v odôvodnených prípadoch. Napr. odmietnuť zamestnať homosexuála na takomto pracovisku sa za odôvodnený prípad podľa expertov EÚ nepovažuje.
Zmluva rovnako odporuje Smernici EÚ o rovnakom prístupe mužov a žien k službám a tovarom. Služby reprodukčného zdravia totiž vyhľadávajú hlavne ženy a ich obmedzenie by prispelo k prehĺbeniu rodovej nerovnosti, čo sa podľa smernice považuje za nepriamu diskrimináciu.
Sloboda svedomia rovnako ako sloboda myslenia je neobmedziteľná a patrí k základným ľudským právam, aspoň od čias liberalizmu Výhrada svedomia vyplýva síce z práva na slobodu svedomia, medzi základné ľudské práva však nepatrí. Uplatnenie výhrady svedomia je totiž právo konať – alebo nekonať – v súlade so svedomím. Sloboda konania je ale v liberálnej demokracii (akou snáď Slovensko ešte je) obmedzená výkonom práv iných. Práve tento princíp v zmluve chýba.
Aj túto skutočnosť si všíma skupina právnych expertov EÚ, ktorý analyzovali návrh zmluvy z hľadiska medzinárodného práva. Ich pripomienky sa veľmi podobajú tým, ktoré prezentujeme už viac než rok. Slovensko má z predchádzajúcich zmlúv záväzky voči OSN a EÚ, ktoré boli prijaté širším konsenzom krajín a o prístupe Slovenska do EÚ rozhodli občania v referende. Mali by sme teda v prvom rade rešpektovať už existujúce medzinárodné a širokým verejným konsenzom prijaté záväzky a brať ich do úvahy pri navrhovaní ďalších zmlúv. Predkladaný návrh je totiž v rozpore s mnohými z nich ako je Pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám.
Zmluva kontra ústava
Experti EÚ v posudku naznačujú, že zmluva odporuje aj ústave Slovenska. Výhradu svedomia si totiž bude môcť uplatňovať len ten, kto sa odvolá na vieroučné a mravoučné zásady vyhlásená Magistériom Katolíckej cirkvi.. Zmluva tým priznáva katolíkom vyšší štandard práv a zvýhodňuje ich voči ostatným občanom Slovenska, čo odporuje princípu rovnosti v dôstojnosti a právach. Naša ústava hovorí, že „nikoho nemožno z týchto dôvodov (náboženstvo) poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“ (Č.12).
Údajne sa bude môcť odvolať na zmluvu každý. Ak by si však chcel uplatniť výhradu svedomia ateista, musí sa odvolávať na učenie katolíckej cirkvi, čo znamená porušenie jeho náboženskej slobody.
Zmluva o výhrade svedomia podrýva autoritu právneho štátu, diskriminuje občanov už svojou právnou formou a vytvára podmienky na obchádzanie antidiskriminačného zákona a iných právnych noriem, ktoré nie sú v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami katolíckej cirkvi.
Jedna z najvýraznejších oblastí dpoadu zmluvy bude zhoršenie prístupu k tým službám reprodukčného zdravia, ktoré využívajú iba ženy a tým prispieva k rodovej diskriminácii. Porušenie princípu tolerancie a spravodlivosti voči tým, ktorí budú výkonom zmluvy poškodení, je zjavná, napriek tomu sa o nej vôbec nediskutuje.
Zmluva je teda jednoznačne v rozpore s cieľmi Európskej únie. V prípade jej prijatia porušíme ďalší článok Ústavy EÚ, ktorý hovorí: „Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.(Čl. 1-15)“ Sme skutočne v štádiu, kedy ohrozíme naše záväzky k EÚ kvôli presadzovaniu ideologických cieľov KDH? Nikto nepochybuje o tom, že pre KDH je Vatikán dôležitejší ako EÚ. Dali to jasne najavo aj europoslanci pri zdržaní sa hlasovania za ústavu v procese jej ratifikácie v Európskom parlamente. Zvyšok Slovenska však považuje naše členstvo v EÚ za prioritu, nakoniec, pre strany vládnej koalície bolo hlavným mottom volebnej kampane.
O pristúpení k EÚ a teda aj plnení jej požiadaviek sme sa rozhodovali v referende, o zmluve s Vatikánom nie. Zmluva s EÚ je už podpísaná, zmluva s Vatikánom o výhrade svedomia nie. Ide teda o politické rozhodnutie o prioritách Slovenska, či bude dodržiavať záväzky voči EÚ alebo dá prednosť Svätej stolici. Vôľa občanov, ktorú vyjadrili referendom o EÚ, by mala byť v demokratickej krajine pri tomto rozhodovaní najvyšším princípom.
