Einsteinov „Boh" netrestá
„Čo vidím v prírode, je nádherná štruktúra, ktorú vieme pochopiť len nedokonale a ktorá musí mysliacej osobe vnuknúť pocit poníženosti. Je to opravdivý náboženský pocit, ktorý nemá nič spoločné s mysticizmom.". Einsteinove „náboženstvo" je totiž niečo iné ako to, čo pod týmto pojmom bežne poznáme. „Som hlboko religiózny neverec. To je dosť nový druh náboženstva," tvrdil o sebe. Jeho „Boh" nie bytosť počúvajúca modlidby hriešnikov ani zosobnená predstava Stvoriteľa. Nie je to ani nadprirodzená sila, ktorá dokáže robiť zázraky mimo rámca prírodných zákonov, oživovať ukrižovaných či oplodňovať panny.
V roku 1940 napísal Einstein chýrny článok, v ktorom odôvodňoval svoj výrok „Neverím na osobného Boha." „Samozrejme, bola to lož, čo ste čítali o mojom náboženskom presvedčení, bola to systematicky opakovaná lož. Neverím v osobného Boha, nikdy som to nezapieral a vždy som to jasne vyjadroval. Ak je vo mne niečo, čo sa dá nazvať religiózne, tak je to neobmedzený obdiv pre štruktúru sveta, ako ju môže podať naša veda." hovorí Einstein. „Predstava osobného Boha mi je cudzia a pripadá mi dokonca naivná."
V roku 1950 v liste Berkowitzovi Einstein opätovne píše: „Moja pozícia ohľadom Boha je agnostická. Som presvedčený, že aby si bol človek vedomý dôležitosti morálnych princípov potrebných pre život, nepotrebuje myšlienku zákonodarcu. Najmä nie takého, ktorý motivuje k poslušnosti odmenou alebo trestom". Einstein dal panteizmu nový rozmer, keď hovorí „verím v Spinozovho Boha, ktorý sa javí v usporiadanej harmónii všetkého, čo existuje; nie v Boha, ktorý sa zaoberá osudmi a činmi ľudských bytostí".
Podobné výroky vyvolali búrku listov od nábožensky ortodoxných Židov, z ktorých mnohé narážali na Einsteinov židovský pôvod. Rímsko-katolícky biskup z Kansas City sa vyjadril na jeho adresu: „Zlý je pohľad na muža, pochádzajúceho z rasy Starého zákona a jeho učenia, ako popiera veľkú tradíciu tejto rasy."
Ako teda rozumieť notoricky známe výroky? Výrok „Boh nehádže kocky" treba rozumieť ako „Náhodnosť nie je podstatou vecí". „Mal Boh nejakú možnosť voľby pri stvorení vesmíru?" hovorí: „Mohol sa vesmír začať iným spôsobom?". Einstein používal slovo „Boh" v čisto metaforickom, poetickom zmysle slova. Tak to robia aj iní vedci, ktorí príležitostne skĺznu do jazyka náboženských metafor.
Ďalší „veriaci" vedci
Podľa logiky tých, ktorí zaraďujú Einsteina k veriacim, bol taký napr. aj Carl Sagan: „...ak sa pod „Bohom" rozumejú zákony, ktoré riadia vesmír, samozrejme, taký Boh existuje. No taký Boh citovo neuspokojuje, keďže nemá zmysel modliť sa k zákonu príťažlivosti."
Laureát Nobelovej ceny za fyziku (a ateista) Steven Weinberg píše vo svojom Snívaní o finálnej teórii: „Niektorí ľudia chápu Boha tak široko a premenlivo, že je potom nevyhnutné, aby ho nachádzali všade, kam sa po ňom pozrú. Človek počuje, že „Boh je najvyšší zákon", „Boh je to lepšie v nás", alebo „Boh je vesmír". Samozrejme, tak ako každé iné slovo, aj slovo „Boh" môže mať akýkoľvek význam, ktorý sa nám páči. Ak chcete tvrdiť, že „Boh je energia", nájdete ho každom kúsku uhlia."
Výraz „Boh" používajú metaforicky aj iní známi vedci ako Stewen Hawking, ktorý svoju Ešte stručnejšiu históriu času zakončuje provokatívne: „Ak však objavíme úplnú teóriu (vesmíru), po nejakom čase by mohla byť zrozumiteľná nielen niektorým vedcom, ale aspoň v hrubých črtách každému. Potom budeme všetci, filozofi, vedci, ale aj obyčajní ľudia, schopní zúčastniť sa diskusie o otázke, prečo existuje celý vesmír spolu s nami. Ak na to nájdeme odpoveď, bude to konečné víťazstvo ľudského umu - pretože potom budeme poznať myslenie Boha". Napriek tejto metaforickej formulácii niet ani najmenších pochybností o tom, že Hawking je ateista.
Jeden z najznámejších „apoštolov ateizmu", evolučný biológ a autor bestselleru The God Delusion Richard Dawkins to vyjadril veľmi výstižne: „Sú fyzici, ktorí cítia hlbokú bázeň, rovnako ako ja, pred majestátnosťou vesmíru, pred tajomstvom pôvodu základných konštánt fyziky - a ktorí potom hovoria, že jestvuje čosi také tajomné, takmer ako Boh, a snáď aj používajú metaforu Boha. Boh je v rovniciach. Boh je v základných konštantách. A je to v poriadku. Ale iní ľudia to nechápu, pretože pre nich je Boh to, čo odpúšťa hriechy, čo mení víno na krv, to, čo spôsobuje, že žijeme po smrti - a to je úplne iná vec. Ľudia počúvajú sofistikovaných fyzikov používajúcich metaforu Boha na označenie hlbokých princípov fyziky a hovoriacich, že „v tomto zmysle veria v Boha". A tí ľudia si potom myslia: „Ó, ten veľký fyzik verí v Boha - to znamená, že aj ja môžem veriť v Svätú trojicu, v ukrižovanie a vzkriesenie Krista - a vo všetko ostatné," čo, samozrejme, nemá nič spoločné so základnými konštantami fyziky."
Zdroje:
Max Jammer Einstein and Religion: Physics and Theology, 1999
Albert Einstein in a letter to M. Berkowitz, October 25, 1950
Richard Dawkins: The God Delusion, 2007
Stephen Hawking: Ešte stručnejšia história času
Steven Weinberg: Dreams of a Final Theory
http://en.wikipedia.org/wiki/Albert_Einstein
http://www.pbs.org/faithandreason/transcript/dawk-frame.html
Fotografie na titulke - zdroj http://www.physlink.com/
