Pred nedávnom bol publikovaný v Times článok, ktorý pomenoval ako dôvod finančnej krízy priveľa mužov a priveľa testosterónu v bankovom sektore. Nie, nemusíte si klopať na čelo ani sa prihlúplo usmievať. Tento názor je vedecky podložený a legitímny ako každý iný. Pozerá sa totiž na pravidlá finančného trhu z antropologického a evolučného hľadiska.
Burzy sú mužská záležitosť
Je nespochybniteľný fakt, že sú to muži, ktorí dominujú finančnému sektoru a ktorí nás doviedli do tohto ekonomického zmätku. Obchodné burzy a horné poschodia investičných bánk sú plné testosterónom hnaných mladých mužov produkujúcich riskantné operácie ako na bežiacom páse a dosahujúcich obrovské zisky... ale nielen zisky. Pri každom zisku je totiž aj protistrana, ktorá stráca. V tomto prípade sú to milióny ľudí, na ktorých existenčne doľahne nielen hypotekárna kríza v prípade vlastných nehnuteľností, aké i dôsledky spomalenia ekonomického vývoja a zlyhania trhových mechanizmov.
Natíska sa teda otázka: čo by sa stalo, keby boli globálne finančné inštitúcie a trhy obsadené ženami? Boli by rozhodnutia vedené skôr s pohľadom na ľudské a sociálne konzekvencie ako na výšku provízie z naoko výnosného obchodu? Boli by ženy vo finančných inštitúciách viac empatické a menej agresívne? V skratke - bolo by sa predišlo kalamite na trhu, ak by na ňom prevládal estrogén?
Psychologička pracujúca pre City Bank Julia Noakes nemá pochybnosti. „Problém vo financiách je, že v sektore je príliš veľa individualizmu a nedostatok feminity. Veľa žien je odradených od snahy dostať sa do pozícií senior manažmentu, pretože nechcú poprieť 50 percent svojich osobností." Heather McGregor, personalistka (tzv. headhunterka) podporuje túto analýzu pozorovaním, že „britská banka, ktorá vyšla z krízy ako najsilnejšia je tá, ktorá najagresívnejšie presadzovala ženy do pozícií senior manažmentu: Lloyds TBS."
Testosterón a rizikové správanie
Aká je ale súvislosť medzi mužmi, testosterónom a finančnou krízou? V prvom rade treba povedať, že muži a ženy sú v mnohých ohľadoch rovnakí a individuálne rozdiely medzi ženami alebo mužmi sú spravidla väčšie, ako priemerné rozdiely medzi pohlaviami. Ale: v povahových vlastnostiach, ktoré sú ovplyvňované hormónmi (teda biologicky), existujú určité rozdiely. Patrí k nim hlavne agresivita, sebavedomie a ochota riskovať. Samozrejme, existujú aj názory, že aj tento rozdiel je spôsobený dominanciou mužov v spoločnosti a keby mali moc v rukách ženy, správali by sa podobne.
Nech už je tomu akokoľvek, faktom zostáva, že v agresivite a rizikovom správaní majú muži nesporne navrch. Zoberme si len ironickú tzv. Darwinovu cenu, ktorá sa udeľuje ľuďom, zabezpečujúcim dlhodobé prežitie ľudstva tým, že svoj genofond a teda sami seba zlikvidujú mimoriadne hlúpym spôsobom. Stačí si prečítať prípady naozaj idiotsky riskantného správania sa vedúcemu k seba zničeniu. Nositeľmi tejto ceny sú takmer výlučne muži. Štúdia robená na univezite v Liverpoole zas napríklad ukazuje, že muži skôr riskujú prechod cez cestu v rušnej premávke aj v prípade, že je to vyslovene nebezpečné. Podobne sú to muži, ktorí vo valnej väčšine páchajú násilné trestné činy (pomer je cca. 1:10).
Mechanizmus vplyvu hormónov na ľudský organizmus je v podstate známy. Vieme, že dávka testosterónu v druhom trimestri je rozhodujúca pre vývoj mužského typu mozgu, ktorý je väčší a viac špecializovaný na pravú a ľavú hemisféru (kým ženský mozog má lepšie prepojené obe hemisféry a hustejšiu sieť neurónov). Testosterón nielen ovplyvňuje vývoj mužského mozgu, ale hrá úlohu aj pri jeho aktivácii.
V prieskume robenom odborníkmi z Univerzity v Cambridge bola u 17 mužov sledovaná závislosť úrovne testosterónu a vytvoreného zisku v danom dni. Bola jasne dokázaná korelácia medzi zvýšenou rannou hodnotou mužského hormónu a výškou ziskových operácií v danom dni. Vysvetlenie je, že vyššia hladina testosterónu vedie k rizikovejšiemu správaniu a to môže viesť k vyšším ziskom. Pri určitých trhových podmienkach však môže byť takého správanie extrémne nebezpečné.
Profesor z Cambridge Joe Herbert, autor štúdie, hovorí: „Každá teória rozhodovania vo finančníctve vo vysoko rizikovom prostredí trhových operácií musí brať do úvahy tieto hormonálne vplyvy. Nevhodné rizikové správanie môže mať katastrofálne následky." Ak sa z tohto pohľadu pozeráme spätne na vývoj finančnej krízy, má toto vyhlásenie priam vizionársky charakter.
Dôvody finančnej krízy
Predtým, než pomenujeme ako dôvod finančnej krízy testosterónom intoxikovaných delikventov v drahých oblekoch, pozrime sa spätne na hlavný spúšťač: hypotekárne zábezpeky. Ako vieme, banky si navzájom predávali balíky viac či menej bezpečných hypoték, ktoré v hodnote 700 miliárd USD v konečnom efekte kúpila vláda USA za peniaze daňových poplatníkov.
Mnoho ľudí dáva za vinu zlyhania systému existenciu týchto bankových ručení. To je ale príliš simplistické videnie celej záležitosti. Problémom nie sú zábezpeky per se, ale fakt, že riziko s nimi spojené bolo nesprávne vyhodnotené v neposlednom rade tým, že si ratingové agentúry neplnili svoj job (respektíve ho robili zle). Keby tieto riziká boli správne hodnotené, veritelia hypoték by boli platili nižšie poplatky za garancie a mali vyššie zisky, čo by ich odrádzalo od uzatvárania riskantných pôžičiek, čo by zas znamenalo menší boom na trhu s nehnuteľnosťami a tak ďalej a tak ďalej.... Podľa toho to vyzerá, že kríza nesúvisí s mužskou chuťou riskovať, ale skôr so zlyhaním trhu. Znamená to teda, že simplistické technické vysvetlenia ekonómov o reťazových reakciách trhu sú správne a dostačujúce? Nie. Znamená to iba toľko, že ekonómovia pre stromy nevideli les a stratili obraz celej reťaze. A práve to je typicky mužský prístup.
Hoci je nesporné, že aj medzi ženami je veľa takých, ktoré sú schopné a ochotné riskovať, je nesporné aj to, že v porovnaní priemerných povahových vlastností je to skôr typicky mužská vlastnosť. Po akumulovaní veľkého množstva riskantne sa správajúcich indivíduí je jasná dominantná riskuchtivá kultúra, ktorá je príčinou súčasnej krízy.
Trh potrebuje ženy
Trh sa stal príliš agresívnym, príliš ovládaným mužmi a ich inštinktami, príliš nenásytným a príliš málo hľadiacim na dôsledky a zodpovednosť za jednotlivé rozhodnutia. Ako teda limitovať rizikové a nezodpovedné správanie bankových inštitúcií na trhu? Len prísnejšie opatrenia a prevzatie väčšej zodpovednosti samotných bánk nepostačia. Čo je potrebné a nevyhnutné, je zásadná zmena kultúry. Tá je dosiahnuteľná cieleným presadzovaním žien do vysokých pozícií aj na globálnom finančnom trhu. Len súčasná hŕstka žien rozptýlená medzi záplavou tmavých oblekov nepostačí. Pri takýchto ženách sa spravidla jedná o predstaviteľky typicky mužskej kultúry správania sa, vďaka ktorej sa vôbec dokázali presadiť.
Kritická masa (hovorí sa aspoň o tretine) žien by dokázala zmeniť étos a kultúru, pracovné prostredie a dokonca pracovný čas takým spôsobom, ktorý by znížil pravdepodobnosť ďalšej finančnej apokalypsy. Stačí si len spomenúť na prípady známe ako „whistleblowers": Sherron Watkins v Enrone a Cynthia Cooper vo WorldCom, ktoré spustili lavíny v týchto podnikoch, boli ženy.
Finančný sektor jednoznačne potrebuje viac žien. A potrebuje aj to, aby muži v nich pracujúci namiesto pestovania mačo kultúry viac dali na svoju feminínu stránku, uzaviera Times.
Ja sa k tomuto záveru samozrejme pripájam.
Voľne spracované podľa článku Matthew Syed: What caused the crunch? Men and testosterone, Times, 30.9.2008
