Podľa rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu má televízia JOJ zaplatiť pokutu dva milióny korún za reportáž, v ktorej zaznelo viacero ironických poznámok na adresu Vatikánu. V reportáži rozoberali dokument s desiatimi prikázaniami, ako aplikovať lásku k blížnemu na cestách, ktorý mal vydať Vatikán. "Vo Vatikáne majú dva kilometre ciest a poslednú dopravnú nehodu tam mali približne pred rokom a pol. Kňazi sú teda tí najlepší experti," zhodnotil reportér. Podľa rady tiež v reportáži nezabezpečili pluralitu názorov a všestrannosť informácií, keďže tam chýbalo vyjadrenie akéhokoľvek zástupcu katolíckej cirkvi. Najväčší problém je, že reportáž vraj urážala veriacich, preto rada rozhodla o vysokom treste. "Prostredníctvom kritiky dehonestovali aj veriacich a ich vieru," povedal ČTK kancelár rady Ľuboš Kukliš. Zákon 308/2000 o vysielaní a retransmisii zakazuje „propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmyšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.“ Je vari ironická poznámka na adresu Vatikánu hanobením na základe viery? Podľa tejto logiky, ak niekto kritizuje Fica a slovenskú vládu, uráža aj mňa na základe národného pôvodu. Publicistika emocionálneho typu bežne používa alegorické a expresívne vyjadrovanie, ako i iróniu. Spôsob spracovania závisí na autorovi. Aj zákon jasne hovorí, že „názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru“. Navyše, ak Vatikán vydáva dokumenty podobného typu a pápež, ktorý si potrpí na značkové veci ako topánky od Prady a okuliare od Gucciho vyzýva k nekupovať si autá ako znak bohatstva a nadvlády, priam nahráva na smeč podobným komentárom. Keď už rada tak vehementne ochraňuje slobodu vierovyznania a kladie ju nad slobodu prejavu, mala by sme sa pozrieť aj na druhú stranu mince. Vo verejnoprávnej STV je týždenná relácia Sféry dôverné, kde je neobjektívnosť základom relácie. Pred nejakým časom bola napríklad venovaná umelému oplodneniu, kde diskutovali na slovovzatí „odborníci“ žijúci(?) v celibáte. Každý týždeň by sa našli výpovede na úrovni stredovekých názorov, o ktorých rovnako môžeme povedať, že urážajú dôstojnosť (nielen) neveriacich divákov. Navyše, za toto vysielanie platíme koncesionárske poplatky. „Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie,“ hovorí zákon. Rada má teda chrániť záujem verejnosti a nie hrať sa na Svätú inkvizíciu. Právo na informácie a slobodu prejavu by mali byť najvyšším princípom. Aj keď má toto právo určité hranice práve v záujme verejnosti, ironické poznámky nemôžu byť dôvodom na jeho obmedzovanie. "Ľudský rod disponuje jedinou naozaj účinnou zbranou: smiechom", povedal Mark Twain. Táto zbraň je o to účinnejšia, keď sa namieri voči inštitúcii, ktorá si stáročia udržiavala moc šírením strachu. Reakcie tomu jasne zodpovedajú. Ak spomínané karikatúry Mohameda v dánskych novinách Jyllands-Posten mali byť testom na overenie slobody slova a samocenzúry v Dánsku, podobne sa tak dá chápať ironická reportáž JOJky. Je zrejmé, že Slovensko v teste prepadlo.
