Mňa osobne slovenská polícia počas Pridu milo prekvapila - kto ostal do konca, kto pochodoval, musel oceniť ich nasadenie. Len a len vďaka nim, mužom a ženám v čiernom, sa prvý slovenský Pride neskončil eskaláciou násilia. Patrí im za to vďaka.
Tých pár vyholených hláv, ktoré mala polícia pod kontrolou, neodrážalo náladu a názory námestia. Je smutné, že médiá prinášajú informácie iba o násilí a provokáciách neonáckov a naskakujú tým na ich hru. Navyše im tak robia skvelú mediálnu kampaň pred voľbami. Namiesto toho, aby bola politické strany ako Naše Slovensko a Slovenská národná jednota zakázaná, fotografie z ich kampane sa objavujú vo všetkých médiách.
Politické strany a hnutia, ponecujúce k rasovej nenávisti alebo k obmedzovaniu slobôd a práv iných, nemajú v demokratickej a liberálnej spoločnosti miesta. To nie je o slobode slova a vyjadrovaní dvoch protinázorov, ale o historickej skúsenosti a z nej vyplývajúcej spoločenskej zodpovednosti. Európa sa predsa veľmi dobre poučila, kam vedie pripisovanie kolektívnej viny a podnecovanie neznášanlivosti.Nie náhodou visia v Berlíne počas Pridu dúhové zástavy na všetkých radniciach a budove policajného riaditeľstva.
Takto bol názor politickej strany Naše Slovensko podla zákona rovnako legitímny a policajti mali v podstate zviazané ruky. Nemohli predsa zatknúť niekoho za to, že má tričko s názvom politickej strany, kandidujúcej vo voľbách. Rovnako obmedzenie slobodného pohybu a práva na zhromažďovanie nie je v demokratickom štáte možné. Demokracia, sloboda a ľudské práva platia aj pre tých, s názormi ktorých nesúhlasíme. Chyba teda nie je v polícii, ale v systéme - a vieme veľmi dobre, prečo. Za Boha a za národ neskandujú len neonáckovi, nielen oni glorifikujú klérofašistický Slovenský štát.*
Pritom Pride nebol o násilí a provokáciách. Bol o tolerancii inakosti a sile davu, ktorý dáva istotu jednotlivcovi. Bol o tom, čo výstižne pomenoval F.D.Roosevelt: "Only Thing We Have to Fear Is Fear Itself."
Pár zábermi chcem ukázať úžasnú atmosféru a úžasných ľudí, ktorí - bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či národnosť - v sobotu na námestí dokázali, že Bratislava do Európy a civilizovaného sveta definitívne patrí.
Pride naozaj nebol o nenávisti. Pride bol o sile tých, ktorí sa prestali báť vlastného strachu.
Tu sú tváre niektorých z nich:
Hana Fábry "smeká" pred davom
Poslankyňa Európskeho parlamentu za Zelených Ulrike Lunacek.
Michal Hvorecký varuje pred temnou dúhou nihilizmu:-)
Anča Daučíková s novou priateľkou.
Foto: © Oľga Pietruchová
* Ostatné 2 odstavce pre dovysvetlenie doplnené 23.5. a 24.5.
