V každom prípade je takýto prístup pre väčšinu zjavne prijateľnejší ako povoliť im hneď manželstvá. Takto ostanú naše dva svety jasne vymedzené a hoci sa neustále oháňame rovnakým zaobchádzaním a právami pre všetkých, v tomto prípade sa k ich reálnemu naplneniu ešte nikto neodhodlal.
Veď kto by si to už na Slovensku chcel rozhádať s katolíckou cirkvou, že?
Partnerské spolužitie dvoch ľudí bez akejkoľvek formy legalizácie prináša so sebou nepochybne radu nevýhod. Nebudem ich opakovať, skvele ich popísal poslanec Fořt na svojom blogu. O čom sa však doteraz vôbec nehovorí je fakt, že presne rovnaké problémy ako homosexuálne dvojice žijúce bez legalizácie ich zväzku majú vlastne všetky dvojice, aj tie heterosexuálne. Iste, tie môžu uzavrieť manželstvo a mnohé to aj robia.
Ale...
Vstup do manželstva je dôležité a zodpovedné rozhodnutie a ľudia ho väčšinou nerobia z pragmatických dôvodov. A mnohí sa k takémuto rozhodnutiu ani neodhodlajú, najmä tí, čo sa už raz popálili. O tomto trende každoročne informuje aj Štatistický úrad: V roku 2009 bolo „uzavretých 26 356 manželstiev a rozviedlo sa 12 671 manželských dvojíc. V porovnaní s minulým rokom bol počet sobášov nižší o 1 937. Na 100 uzavretých manželstiev v danom roku pripadlo 48 rozvodov."
Manželstvo súčasnosti sa nachádza na povestnom bode zlomu; dieťa, ktoré sa narodí nezosobášenej dvojici vo Švédsku má väčšiu nádej prežiť detstvo s oboma rodičmi ako manželské dieťa z USA. Takmer sa zdá, že o manželstve sa s nadšením snažia iba ľudia, ktorým je v mnohých krajinách sveta odopierané: homosexuálne dvojice.
Skostnatený systém rodinného práva neumožňujúci individuálne usporiadanie vzťahu manželov a komplikované a stresujúce rozvody so všetkými následkami odrádzajú mnoho dvojíc do manželstva vôbec vstupovať. Nakoniec, na to, aby sa človek cítil vo vzťahu dobre, nepotrebuje nevyhnutne papier alebo požehnanie.
A tak ľudia žijú radšej nadivoko a každé tretie dieťa sa rodí mimo manželstva, hoci často v stabilnom partnerstve. Tieto rodiny, ktoré spĺňajú dokonca heteronormatívny štandard predstavy konzervatívcov, vychovávajú štátu budúcich platičov daní a prispievateľov do dôchodkového systému. Napriek tomu nepožívajú žiadne práva vzťahujúce sa na rodinu a majú rovnaké problémy v praxi ako homosexuálne partnerstvá.
Registrované partnerstvo ako medzistupeň medzi voľným spolužitím a manželstvom by bolo teda riešením nielen pre homosexuálov, ale aj pre nemalú časť heterosexuálnej väčšiny. Postačovala by novela zákona o rodine, kde by bol zadefinovaný status registrovaného partnerstva jednoducho bez odkazu na pohlavie. Malo by to výhodu aj z toho hľadiska, že by sa nevytvárali dva štandardy práv pre hetero a neheterosexuálnych ľudí, ale aspoň na tejto úrovni by mali rovnaké práva.
Zavedenie registrovaného partnerstva len pre homosexuálov by v praxi znamenalo, že uvedenie rodinného stavu "registrovaný/á" v akomkoľvek dokumente by rovnako vypovedalo o sexuálnej orientácii a viedlo tým k porušeniu ochrane osobnných údajov a mohlo byť dôvodom na diskrimináciu. Preto by registrované partnerstvo nemalo byť viazané na sexuálnu orientáciu resp. pohlavie páru.(doplnené 13.6.)
Last but not least: konečne by to chcelo zamyslieť sa a prehodnotiť, čo rozumieme pod pojmom rodina.
