Podľa KBS, program „odporuje zásadám etiky založenej na prirodzenom mravnom zákone, rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a ľudských práv podľa záväzných medzinárodných dokumentov (tu je oblasť jednoznačnej odbornej kompetencie KBS" (sic!) Nechajme bokom dohady, nakoľko sú naši biskupi odborníkmi v otázke medzinárodných ľudsko-právnych dokumentov a nakoľko majú skutočný záujem na ich dodržovaní. Podľa mojich skúseností si z nich vyberú vždy len vety, ktoré sa im hodia do kontextu, pričom ignorujú východiská a ciele dokumentu ako takého.
Keď už spomíname dokumenty, mali by sme ich pomenovať. Ide najmä o Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, Akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v Káhire a Dohovor OSN o právach dieťaťa. Tieto sú záväzný aj pre Slovensko a zaručujú našim občanom a občiankam univerzálny prístup k službám reprodukčného zdravia, čo je nakoniec aj cieľom predkladaného programu. Týka sa to najmä prístupu k službám plánovania rodičovstva ako antikoncepcia, umelé oplodnenie, sterilizácia a interrupcia, ktoré sú momentálne plne hradené zo strany pacientky. V praxi to pre sociálne slabšie vrstvy často znamená nedostupnosť takýchto služieb alebo obmedzený prístup k nim. Rovnako sa dá za bariéru považovať neznalosť a nedostatok objektívnych informácií, predsudky a nábožensky tlak, zneužívanie uplatňovania výhrady svedomia v niektorých regiónoch, ale i v neposlednom rade nedostatočná sexuálna výchova. Táto znamená upieranie práva detí na informácie a tým porušovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Je teda zrejmé, že predkladaný program len posilňuje a zavádza do praxe medzinárodné záväzky Slovenska, na ktorých KBS tak záleží.
Výhrady k programu
Skúsme sa pozrieť na najvážnejšie výhrady biskupov a ich satelitných organizácií. Ako vždy, sporným bodom je hlavne otázka interrupcií. Ústavný súd koncom minulého roka jasne podporil právo ženy na slobodné rozhodnutie, napriek tomu interrupcie stále zostávajú kameňom úrazu. Hoci tieto nie sú považované za metódu plánovania rodičovstva, neznamená to, že nemajú byť dostupné, naopak. Ženy majú na takýto zákrok právo a jeho dostupnosť je jednoducho aplikáciou vynútiteľnosti práva v praxi. K tomu patrí nielen odstránenie finančných bariér, ale i ideologických. Alebo naozaj chceme, aby ženy riešili svoje problémy tým, že budú skákať zo skrine (počula som o matke 9 detí, ktorá to robila) alebo vyhľadávať anjeličkárky?
Cieľom programu je „zabezpečiť regulačné mechanizmy, ktoré na jednej strane umožnia aplikovať právo na výhradu vo svedomí a na druhej strane zabezpečia dostupnosť služieb". Program teda nijako nesiaha na výhradu svedomia, ktorá je vždy právom jednotlivca, ale navrhuje, aby všetky nemocnice s výnimkou cirkevných poskytovali celý rozsah služieb vrátane interrupcií a umelého oplodnenia. Tieto totiž patria do skupiny gynekologických služieb a nemocnica ich má zo zákona poskytovať komplexne. K tomu patrí aj liekové prerušenie gravidity, ktoré je úplne štandardný postup používaný v takmer všetkých krajinách EÚ a vyspelých krajinách sveta. Neexistuje medicínsky ani právny dôvod, prečo by sa nemalo umožniť aj u nás. Jeho zavedením sa počet interrupcií nezvýši, iba to umožní ženám zvoliť si pre ne vhodnejšiu metódu.
Diabolská antikoncepcia?
„Zábrana neželanej tehotnosti patrí medzi priority národného programu. Z tohto dôvodu antikoncepčné prostriedky nemožno vnímať z komerčného pohľadu, ale treba ich chápať ako lieky, ktoré zabezpečujú a zvyšujú kvalitu sexuálneho a reprodukčného zdravia", hovorí program. Hormonálna antikoncepcia je však ďalším tŕňom v oku biskupov a s nimi spriaznených odborníkov. Podľa nich je vraj nielen karcinogénna, ale vedie k neplodnosti a dokonca strate libida. Skúsme sa ale pozrieť na druhú stranu mince. Čo sa týka straty libida, môžem len oceniť úprimný záujem predstaviteľov kresťanských organizácií na zlepšení sexuálneho života svojich spoluobčanov a spoluobčaniek. Treba však povedať, že jednoznačne najväčšiu nechuť k sexu spôsobuje strach z nechceného otehotnenia. Naopak, antikoncepcia - vrátane tej hormonálnej - ponúka partnerom uspokojenie zo sexuálneho života aj v prípade, ak si práve potomstvo neželajú. Rovnako démonizácia hormonálnej antikoncepcie ako silného karcinogénu nie je na mieste. Ak niekto hovorí o zvýšenom riziku rakoviny prsníkov, mal by pri zachovaní objektívnosti hovoriť aj o znížení rizika karcinómov tela maternice a vaječníkov.
K tejto otázke odporúčam prečítať si stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, ktorou sa vo svojich vyjadreniach ohradzuje voči zneužívaniu ich materiálov na jednostranné odsudzovanie hormonálnej antikoncepcie. Ako hovorí WHO, nijako „nespochybňujú význam hormonálnej antikoncepcie. Snažia sa objektívne informovať o rizikách a výhodách ich použitia tak, ako to robia v prípade akýkoľvek iných liekov... Prakticky každý liek má u malého percenta užívateľov nežiaduce účinky, ktorých dôvody sú rôzne. Je úlohou lekára rozhodnúť, či danému pacientovi môže alebo nemôže liek odporučiť alebo predpísať. Zároveň o všetkých súvislostiach pacienta informovať. Užívanie kontraceptív nie je povinné, a nie je ani zakázané. Každý si má mať právo vybrať. Vedieť sa správne rozhodnúť - znamená mať objektívne (t.j. komplexné a nič nezatajujúce) informácie. Preto by bolo vhodné, aby občania okrem hrozieb plynúcich z užívania kontraceptív dostali aj informáciu o ich prínosoch." Samozrejme, takéto stanoviská WHO už spomínaní odborníci s prehľadom ignorujú. Navyše, práve snaha o démonizovanie hormonálnej antikoncepcie a tým vyvolaná snaha zatajiť jej používanie môže viesť k najhorším dôsledkom, ako nedávno pripomenul Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ďalším sporným bodom je už tradične sexuálna výchova. Touto som sa podrobne zaoberala v článku „Odborníci na sex a celibát". Predkladaný program k tomu hovorí: „.Výchova k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam by mala byť poskytovaná všetkým deťom a mala by poskytovať informácie a zručnosti, ktoré sú primerané pluralitnej občianskej spoločnosti, hodnotovej priorite zdravia a nezávisle od akejkoľvek ideológie." V rámci toho ukladá úlohu „Na základe vedeckých poznatkov relevantných pre podmienky SR stanoviť optimum sexuálnej gramotnosti v zhode s dosiahnutou vekovou a psychosociálnou úrovňou detí a mládeže a s prihliadnutím na nescudziteľné práva detí a rodičov." Ako môže takto definovaná sexuálna výchova viesť deti k promiskuite a ohrozovať práva rodičov? Ako môže mladá žena na základe toho dospieť k názoru, že jej budúce deti "budú učiť, aby to mladí skúšali s mnohými deťmi"? Iste, vždy bude existovať skupina rodičov, ktorá je ochotná slepo nasledovať KBS a podporovať ich v ťažení proti sexuálnej výchove bez ohľadu na argumenty či názory detí samotných. V pluralitnej demokratickej spoločnosti by však bolo zásadnou chybou kvôli takejto "skupinke" obmedziť práva všetkých detí a rodičov, ktorí si modernú sexuálnu výchovu želajú.
Otázka demografie
„Predložený návrh programu neprináša pozitívne riešenia skutočných problémov nášho národa. Naopak, mnohé z nich (napr. zlý demografický vývoj ) by aplikácia programu iba prehĺbila," tvrdí KBS. V prvom rade treba povedať, že program rieši otázku zdravia a nie demografie. Predstavy o tom, že reštrikcie v oblasti reprodukčných práv a najmä prístupu k interrupcii či antikoncepcii automaticky zaručia zvýšenú pôrodnosť, sú nielen naivné, ale podľa zahraničných skúseností aj neplatné. Pri sledovaní populačného vývoja krajín EÚ zistíme, že najnižšiu pôrodnosť v EÚ vykazujú popri postkomunistických krajinách aj tie konzervatívne so silným vplyvom cirkvi ako je Španielsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko a Malta. Tieto krajiny preferujú tradičné postavenie ženy v domácnosti, ktoré však majú podľa štatistík najmenej detí. Medzi týmito krajiny sú aj tie s reštrikčnými interrupčnými zákonmi ako Poľsko, Malta a donedávna Portugalsko. Je zrejmé, že zákazy nie sú tou správnou cestou, ako dosiahnuť vyššiu pôrodnosť. K takejto ceste sa znižovali najradšej diktátori (Ceaucescu, Hitler, Stalin), ktorí snáď nemajú byť našim príkladom.
Naopak, najvyššiu fertilitu v rámci EÚ majú štáty ako Francúzsko, UK, Škandinávske krajiny a Írsko. S výnimkou Írska, z ktorého cestujú ženy za UPT do Veľkej Británie, sú to všetko krajiny s liberálnymi zákonmi, pomerne vysokým počtom vykonaných interrupcií a ešte vyšším počtom užívateliek antikoncepcie. Je teda úplne zrejmé, že pôrodnosť je závislá od iných faktorov a nie je dosiahnuteľná reštrikciami v oblasti reprodukčného zdravia. Vyššia fertilita je jednoznačne v krajinách so sociálnym modelom rodinnej politiky a optimálnymi podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života. Príkladom môže byť Francúzsko, kde sú jasle, materské škôlky a družiny k dispozícii široko plošne a zadarmo. Pritom Francúzsko má pritom jednu z najvyšších mier používania antikoncepcie a potratovosti v EÚ.
Nakoniec, nemusíme siahať len na zahraničné príklady. Stačí sa pozrieť na vývoj pôrodnosti na Slovensku, ktorý kulminoval v dobe 70-tych rokov (tzv. Husákove deti). Vtedy ešte socialistický štát sa snažil motivovať mladé rodiny k rodeniu detí podporou bývania, mladomanželskými pôžičkami a inými výhodami. Pôrodnosť u nás drasticky klesla po odbúraní sociálnych istôt (nielen) mladých rodín a zariadení pre deti ako sú jasle a škôlky. Ak majú teda biskupi záujem na zvyšovaní pôrodnosti, mali by u otca štátu lobovať za dostupné byty pre mladé rodiny a zlepšenie ich sociálnej situácie, za dostupné opatrovateľské služby pre malé deti a dôstojné postavenie matky v spoločnosti. Mravokárne opatrenia tu viditeľne nepostačujú, veď podľa štatistiky je vraj na Slovensku 80% veriacich a napriek tomu pôrodnosť mizerná.
Na záver treba povedať, že nie predkladanie NPOSRZ je podmienené ideologicky, ale jeho odmietanie. Je zrejmé, že pre biskupov je neprijateľný akýkoľvek program, ktorý neodmieta moderné metódy plánovania rodičovstva, interrupcie či pred- alebo mimo-manželský sex. Materiál je ale predkladaný pre celú populáciu Slovenska a preto nemôže byť viazaný na náboženský svetonázor, inak by bol protiústavný. Program je spracovaný odborne a nikoho nenúti správať sa proti svojmu presvedčeniu (čo by sa určitej dalo očakávať, keby ho pripravovali biskupi). Je zrejmé, že ich pripomienky nezastupujú ani názory všetkých ľudí hlásiacich sa ku Katolíckej cirkvi. „Názory veriacich ľudí o dôležitých otázkach mravnosti sa v mnohom neodlišujú od názorov tých, čo sa považujú za neveriacich" a páni biskupi to dobre vedia. Veď si o napísali vo vlastnom pastorizačnom pláne.
Cieľ a zámery programu sú pritom oveľa širšie, ako by sa z jedovatých reakcií dalo očakávať. Hovorí sa v ňom o prevencií ochorení či už sexuálne prenosných alebo rakoviny, o zavádzaní očkovaní a riešení problematiky marginalizovaných skupín. To všetko sú - pre niektoré ženy až životne - dôležité opatrenia, ktoré si zaslúžia ocenenie a nie frašku, na ktorú sa verejná diskusia opäť raz zvrhla. Lenže to by predpokladalo snahu o hľadanie kompromisov a riešení a nie tvrdohlavé presadzovanie vlastného - navyše modernou spoločnosťou dávno prekonaného - prístupu k sexualite ako takej.
Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia
Aj chcete podporiť prijatie programu, zaslite mail so svojim menom na adresu program@rodicovstvo.sk
(doplnené 3.4. o 13.45)
