Tajuplnosť darovania nového života predurčovala kedysi žene miesto na výslní. Už staroveké ľudské spoločnosti si všimli súlad ženského lona a prírody - tak, ako prílivy a odlivy životadárnych vôd Zeme sledujú lunárny cyklus, podriaďuje sa mu i životadárne ženské lono.
Nie náhodou uctievali staršie kultúry ženské bohyne - veď kto iný je stvoriteľom života, ak nie žena? Ištar, Eset, Gaia, Héra, Kali, Šakti boli stelesnením pre Matku, Zem, lásku a život. Ženské lono bolo božstvom, bolo kalichom a možno aj svätým grálom. Ako symbol plodnosti patrilo k prvým motívom zvečneným do kameňa. Sochy ženy so širokými bokmi a naliatymi prsiami symbolizovali úctu k matke, darkyni života, k jej lonu. Nazvali sme ju Venušou a jej kult si podmanil náš svet. Z tejto inšpirácie zrodil Botticelli štetcom na plátne svoju Venušu rovnako ako Velasquez, Tizian, Rubens a iní. Petrarca ju zvečnil vo svojich sonetoch a astronómovia na oblohe, keď po nej nazvali najžiarivejšiu hviezdu na obzore.
Akosi sa tento zmysel vytratil... už sa ani nepamätám, kedy som naposledy počula o tom, že žena je darkyňou života. Že jej lono skrýva najväčší dar prírody, že bez nej nový človek neuzrie svetlo sveta. Že je to ona, ktorá sa dáva a obetuje, že jej patrí vďaka za to, že sme.
Úctu si vraj zasluhuje iba nový život... už nie žena, ktorá ten nový život dáva? Veď nový život bez ženy je nepredstaviteľný. Je len prázdny pojem, ktorým niektorí žonglujú ako ideologickými loptičkami.
Úcta k žene sa už u nás akosi nenosí... na tému ženského lona sa nemaľujú nežné obrazy, ale lepia krvavé billboardy. Dnes sa už o ňom nepíšu oslavné básne, ale fanatické blogy.
Ženy sú vraj podľa nich bezcitné sebecké vrahyne. Treba ich poslať do basy, osem rokov natvrdo... alebo rovno do ohňov pekelných. Zdvihnúť kameň a hádzať... určite trafíte tú pravú. Ak ešte nezhrešila, zajtra to určite urobí. Zlé, zlé ženy...
Neviem, kde sa berie toľká zášť. Kde berú tí mladí - či starí - ľudia, spravidla muži, v sebe takú potrebu neustále pranierovať, ukazovať prstom, dvíhať virtuálne kamene a hádzať. Neverím, že ten, ktorého menom sa oháňajú, by s nimi súhlasil.
Jedno viem však určite - raz sa im to vráti. Bez úcty k žene ako darkyni života, bez úcty k matkám, obetavým a milujúcim, si táto spoločnosť nezaslúži, aby jej ženy darovali synov a dcéry.
PS: linky na spomínané články nepridávam, lebo im nechcem robiť zbytočne reklamu.
Použité ilustrácie:
Botticelli: Zrodenie Venuše
Velasquez: Venuša so zrkadlom
Tizian: Venuša z Urbína
