Už od malička sa Darwin zaujíma o biológiu a hoci v 16 rokoch začal na želanie svojho otca študovať na Edinburghskej univerzite medicínu, znechutený „brutalitou" chirurgie ju po dvoch rokoch štúdia opúšťa1. Opäť na želanie svojho otca študuje teológiu na univerzite v Cambridge. Naďalej sa vášnivo venuje biológii a geológii a preto v roku 1831 dostáva ponuku zúčastniť sa výskumnej expedície do Južnej Ameriky na lodi Beagle. Darwinova úloha spočíva v sledovaní a evidencii zvierat, s ktorými sa počas expedície stretnú. To ešte nikto netuší, že sa začína jedna z najodvážnejších objaviteľských ciest v dejinách ľudstva. Žiadna iná výprava neovplyvnila tak ľudské chápanie mechanizmov v živej prírode a žiadna iná výprava nezasadila takú smrteľnú ranu po stáročia vžitému skalopevnému obrazu dokonalého sveta, ktorý mal byť stvorený v roku 4007 B.C. a riadený jedine Bohom.
Z pôvodne plánovaných dvoch rokov sa výprava pretiahla na päť a stala sa z nej plavba okolo sveta. Plavba sa začala 27. decembra 1831 v Plymouthe, pokračovala cez Brazíliu ku Galapágskym ostrovom, Južnú Afriku, viacerým tichomorským ostrovom na Nový Zéland, Austráliu a späť do Anglicka, kde po piatich rokoch loď konečne zakotvila v októbri 1836 vo Falmouthe. Počas celej cesty si Darwin vedie podrobné zápisky. Pri pozorovaní živočíchov počas plavby začína nadobúdať presvedčenie, že druhy nie sú stále rovnaké, ale menia sa časom ale i vzdialenosťami. Dôkazom sú nielen rozmanité žijúce zvieratá, ale i fosílie vymretých živočíchov. Mladému biológovi nesedí myšlienka, že by stvoriteľ určité druhy zahubil a nahradil ich vyššími bytosťami.
Pobyt na Galapágoch mu vnukuje myšlienku evolúcie. Beagle pristáva na ostrovoch Galapágy, ležiacich vyše tisíc kilometrov od juhoamerickej pevniny, v septembri roku 1835. Darwin tam objavuje živočíchy, ktoré v takej podobe nikde inde nežijú. Sú medzi nimi druhy vtákov (pinky), leguány a korytnačky, síce podobné s druhmi, ktoré pozoroval na juhoamerickom kontinente, ale mierne odlišné - prispôsobené podmienkam na Galapágoch. Napríklad korytnačky na ostrovoch s hojnosťou vody a zelene nájdu potravu - trávu - priamo na zemi a ich pancier je nad krkom mierne zakrivený. Na miestach, kde sa musia za potravou naťahovať do výšky, malú korytnačky dlhší krk a pancier vpredu zdvihnutý ako sedlo. Podobne pinky, ktoré majú na rôznych ostrovoch iné zobáky: niekde kratšie, vďaka ktorým mohli lepšie vyhrabávať semená, ale inde dlhšie, čo im umožňovalo lepšie chytať hmyz. Z pôvodného prapredka vzniklo 13 rôznych druhov, každý obývajúci inú časť súostrovia.
Po skončení plavby sa Darwinova objaviteľská cesta vlastne iba začala. Šesť rokov vyhodnocoval materiál prinesený z cesty, robil vlastné pokusy a porovnával s doterajšími poznatkami iných vedcov v oblasti biológie, morfológie, fyziológie, paleontológie a geológie. Mimoriadnu pozornosť venuje Darwin fúzonoškám, o ktorých neskôr napísal tisícstranovú monografiu. Kým staršie formy fúzonožiek sú hermafrodity, mladšie druhy Ibla majú už samičie orgány. Síce nie celkom oddelené, ale zreteľné, akoby to bolo „medzištádium vývoja".
Krok za krokom dospieva k záveru, že zvieratá a rastliny nie sú nemenné, ale neustále sa transformujú. Stále jasnejšie sa mu vynára to, čo bolo v období jeho života považované za neprijateľnú kacírsku myšlienku: svet a život sú oveľa staršie ako tvrdí cirkev. Živočíšne druhy sú premenné a ich obrovská pestrosť nie je následkom bohatej fantázie stvoriteľa, ale neustáleho hľadania lepšej šance na prežitie. Najlepšiu šancu majú tie rastliny a živočíchy, ktoré sa dokážu vďaka malým mutáciám lepšie prispôsobiť podmienkam prostredia. Práve tie zanechávaju viac a zdatnejších potomkov a tak v populácii daného druhu postupne prevládajú, až ho nakoniec zmenia. Prenosom týchto odlišných vlastností z jednej generácie na druhú sa tieto stávajú bežné a tým dochádza k zmenám v rámci druhov. Pri zásadnejších odlišnostiach dochádza nakoniec k vzniku nového živočíšneho druhu. Tieto zmeny sú však u makroorganizmov počas ľudského života nepostrehnuteľné a aj tie najnepatrnejšie zmeny v populáciach organizmov trvajú stovky až tisícky generácií. Živočíšne druhy sa teda vyvíjajú už celú večnosť2 a človek je len ich najvyššie štádium.
Darwin sa o svojej myšlienke bojí hovoriť. Je si vedomý toho, že pre svoju prevratnú teóriu sotva nájde verejnú podporu. Roky radšej postupne zbiera dôkazy od rôznych chovateľov domácich zvierat. Analyzuje rôzne druhy holubov, psov, dobytka, porovnáva a vyhodnocuje širokú pestrosť, ktorú dokázali zabezpečiť šľachtitelia miešaním odrôd.
V roku 1840 má Darwin svoju teóriu takmer kompletnú. Stále však váha s jej zverejnením - široko známe prenasledovanie kacírov v ňom vzbudzuje opodstatnené obavy. Nakoniec ho k tomu prinúti mladý anglický prírodovedec Alfred Russel Wallace pôsobiaci vo východnej Indii. Ten mu v roku 1858 zasiela rukopis 20 stranovej eseje s prosbou, aby ju skontroloval a zverejnil v nejakom odbornom časopise. Darwin so zdesením číta svoje vlastné myšlienky, veľmi jasne a výstižne zhrnuté na pár stranách. Chápe, že nemôže už čakať a v roku 1859 vydáva prelomové dielo O pôvode druhov („On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or The Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life"). Zámerne sa zatiaľ vyhýba myšlienke o pôvode človeka. Kniha vychádza v náklade 1250 kusov a je rozchytaná za jediný deň. Kritikom v sprievodnom liste už vopred píše: „Pane na nebi, ako veľmi sa nahneváte. Budete mať chuť zaživa ma ukrižovať!"
A nemýli sa. Darwin sa okamžite sa stáva cieľom kritiky a ostrých útokov. Konzervatívni anglikáni organizujú voči nemu vzburu a snažia sa ho zosmiešniť. Medzi osvietenými vedcami však rýchlo získava podporu. „Šibnutím čarovného prútika pravdy ste rozptýlili na všetky strany sveta škodlivé výpary, ktoré šíria obmedzenci", píše mu jeho starý učiteľ Robert Grant. Jeden z prvých spojencov sa mu stáva slávny geológ Sir Charles Lyell, ktorý chápe aj implikáciu myšlienky evolúcie na človeka.
Samotná myšlienka evolúcie má svoju evolúciu: Darwin staval na názoroch velikánov ako boli švédsky systematik Karol Linne, Francúzi Jean-Baptiste Lamarc a Georges Cuvier. Títo vedci zaviedli do zdanlivého chaosu tvorstva systém, položili základy paleontológie a zásadne spochybnili náboženské dogmy o stálosti druhov na Zemi. Thomas Henry Huxley, známy pre jeho neohrozenú obranu evolučnej teórie ako "Darwinov buldog" mohol práve vďaka nim predniesť svoj legendárny výrok, keď sa prvý raz stretol s Darwinovou teóoriou: "Ako extrémne hlúpe odo mňa, že som na to neprišiel sám!" (How extremely stupid not to have thought of that!).
Druhé zásadné dielo Pôvod človeka a pohlavný výber („The Descent of Man and Selection in Relation to Sex") vydáva Darwin v roku 1871. Rovnako ako prvé, aj toto vyvoláva vlnu kritiky a odporu. Tá vlastne pokračuje dodnes. Jeho odporcovia sa všemožne snažia evolúciu spochybniť a vyvrátiť, čo sa im doteraz nepodarilo a s pravdepodobnostou hraničiacou s istotou ani nepodarí. Ak aj v dobre zdokumentovaných stupňoch vývoja niektoré prechodné štádia chýbajú, nie je to dôkazom omylu evolúcie ale len toho, že sme ich ešte nenašli. Mikrobiológia, bakteriológia a virológia nám umožnujú pozorovať evolúciu - napr. mutáciu vírusov - doslova priamo pod nosom. Od objavenia DNA a modernej genetiky sa každý žijúci organizmus stáva dôkazom sám osebe, pretože nesie v sebe zakódovaný genetický odkaz svojich prapredkov.
Syntéza Darwinovej evolučnej teórie s modernou genetikou a molekulárnou biológiou - tzv. neodarwinizmus - poskytuje komplexný pohľad na vývoj živej prírody a stavia človeka na miesto, ktoré mu podľa Darwina patrí: "Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva. Ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat."
1 operácie sa v tom čase robili bez akéhokoľvek umŕtvenia alebo narkózy, éterová narkóza sa začala používať až v roku 1846
2 za najstaršiu formu života sa momentálne považujú sinice - cyanobaktérie, ktoré vznikli pred 3,5 miliardami rokov
Elektronické pohľadnice k Darwinovmu dnu (zdroj: http://www.richarddawkins.net - http://media.richarddawkins.net/images/2008/darwinday/ - doplnene 12.2.2007 o 20.00
