Simpsonovcoch máme radi, pretože majú rovnaký kultúrny kód ako my, a charaktery jednotlivých postáv sú odrazom "pravej", teda z pragmatického hľadiska povedané našej skutočnosti. Máme tu hlúpeho, tučného, nezodpovedného, lenivého Homera, ktorý je hedonista v pravom slova zmysle, pretože jeho životným cieľom je užívať si slasti života, ako pivo, jedlo, sex. Nie je to náhodou obraz bežného američana, a prečo iba američana, ak sa dobre pozrieme, na koľko Slovákov sa hodí tento opis? Je tu Bart, ako čertovsky nebezpečný, ale zábavný chalan, ktorý si užíva nezmyselné spojenia predmetov do sýtosti. Je tu obetavá a láskavá Marge, ktorá je v mužskom tieni Homera, a neraz sa stáva, že vďaka svojej obetavosti a láskavosti je karikaturovaná. Tichá Maggie, nám pripomína skutočnosť, že mlčanie má častokrát cenu zlata. A napokon je tu Lísa, múdre dievča, ktoré vlastne dopláca na svoju múdrosť. Na rozdiel od Barta je v škole neobľúbená, nikto ju neberie moc vážne, a ona sa stým vyrovnáva pomocou vlastného hudobného sveta – saxofónu.
A nie je to náhodou šikovný obraz skutočnosti? Ako sa pozerá naša západná spoločnosť na intelektuálov, ako je Lisa Simpsonová? Na jednej strane pomaly každý rodič, alebo občan si v duchu povie, že vzdelanie, čítanie kníh, premýšľanie, umelecké vymýšľanie je akosi dôležité, no kto sa už pozrie na ten fakt, že intelektuál, ktorý presiahne zmýšľanie obyčajnej masy ľudí, je nepochopený, je parodovaný, je izolovaný, je zosmiešňovaný, je považovaný za blázna, za človeka mimo reálneho sveta, za nepraktického, za asexuálneho, za introverta a pod. Ak rodičia chcú aby ich dieťa bolo vzdelané, chcú potom aby malo tie vlastnosti, ktoré som vymenoval? Nie je potom celá idea vzdelanosti akosi iba prázdne klišé? Rodičia po väčšinou chcú vzdelanie, ale pre čisto pragmatické účely, teda chcú aby ich ratolesť mala v budúcnosti veľký plat. História nám podáva obrazy intelektuálov, ktorý sa stretli z bežnou masou a veru častokrát to nedopadlo dobre. Začína to pádom Táleta do studne a posmeškom radovej slúžky, odsúdením Protagora, Sokrata, vyhnaním Aristotela, Kopernikom, Galileom, Freudom, a určite mnohými ďalšími, na ktorých som tu pozabudol.
Čo znázorňujú seriálu typu Teória veľkého tresku? Kde je excentrický Sheldon, ktorý vlastne musí byť excentrický, pretože nemá IQ bežného smrteľníka a bežné sociálne interakcie, sú pre neho španielskou dedinou, na rozdiel od teoretickej fyziky? A znova prečo je seriál úspešný? Nie je to náhodou preto, pretože my poznáme skutočnosť a v seriáli sa na nej imaginárne zúčastňujeme? Čo bolo hlavnou pragmatickou ideou začiatku seriálu, ak vlastne iba začiatku? Nie to ten fakt, že inteligentní študenti, chcú mať vzťah s bežnou a peknou blondínou? Nám sa to vidí ako neprirodzené, ako komické pretože intelektuáli nemajú holé hlavy a svaly, ktoré sa hodia ku pekným blondínam. Intelektuáli nemôžu nezáväzne sexovať, pretože takto sexovať môžu iba ľudia z povrchných diskoték?! A kto ešte nemôže sexovať? Blázni, väzni, kňazi, mníšky, deti, starý ľudia, chorí ľudia, teda všetci tí, ktorí sú aj nie sú v našej spoločnosti. Prečo spomínam sexualitu? Pretože západný človek nachádza svoju identitu, cez pomyselné centrum priznania a sexualitu. Vraví sa „povedz mi čo čítaš a ja ty poviem kto si“, no dnes by sme mohli povedať „povedz mi ako sexuješ a ja ty poviem kto si“. Pomaly všetky problémy morálky dokáže bežný človek zredukovať na problém základných pudov – sexuálneho a agresívneho. To či som homosexuál, heterosexuál, pedofil, zoofil, asexuál, či mám veľa málo, či chcem veľa málo sexu, a v akej polohe to chcem, s akou sociálnou vrstvou to chcem, to je dnes pomyselný profil západného človeka. Celé sa to točí a začína okolo cieľu života – romantická, novodobá láska, ktorá vtrhla do našich životov ani nie pred viac ako dvesto rokmi. Sex je pre nás dôležitý, ale nikto sa nepýta prečo, alebo ak sa niekto pýta dostane iba na bežné evolučno – psychologické vedenie. Nech je ako chce, sexuálne vzťahy v umeleckej tvorbe, predvídajú a jemne odzrkadľujú skutočnosť. Je možné tvrdiť, že sexuálne vzťahy intelektuálov v umeleckej podobe, nie sú čírym výmyslom, ale časťou skutočnosti.
Čo sa deje napríklad v seriáli „Krok za krokom“? V jednej epizóde J.T. chce zbiť Marka, a keď príde Frank a zabráni bitke J.T. mu povie, že dôvod bitky je prebratie jeho dievčaťa Markom. Frank sa na J.T. pozrie pohľadom a lá domorodého Keňana na amerického astronauta v plnej zbroji. V pozadí je počuť umelo vyvolaní smiech, ktorý podčiarkuje komickosť situácie. Prečo je situácia komická? Asi nie preto, pretože jeden mladí muž prebral frajerku tomu druhému. Veď takéto situácie sa v našom kultúrnom ponímaní dejú bežne a vlastne z evolučného hľadiska by sa prirodzene mali diať. Problém je v tom, že J.T. je frajer, má lepšie telo, je väčší ako Mark, ktorý je iba múdrejší, sčítanejší, slabší, galantnejší a nosí silné dioptrie. Smejeme sa na tom, že mladá pekná žena si vybrala múdrosť a galantnosť na rozdiel od svalov, alebo na čom vlastne stojí táto vtipná scénka? Na tom, že ženy sú hlúpe, alebo my?
Kto je v seriáli dva a pol chlapa úspešnejší finančne a sociálne? Je to intelektuálny Alen, alebo zhýralý pijan Charlie? Nedáva tento seriál návod na život – ak chcete mať v posteli čo najviac žien a navyše mať peniaze a slávu, musíte byť prefíkaný znalec ženskej duše, teda laicky povedané povrchný oblbovák?! Spomínam si ako nás na strednej škole v rámci akejsi rodinnej výchovy učili, že dievčatá chápu sex ako odovzdanie sa niekomu, a nie ako telesnú potrebu ako chlapci? Tu sa odovzdávajú Charliemu, tu sa smejeme na tom že múdry chlapci chcú mať vzťah s peknou blondýnou, tu že okuliarnik Mark preberá frajerku J.T.. Prečo potom má Cristiano Ronaldo viac fanúšikov ako Lionel Messi?
A kde sú naši pomyselní intelektuáli? Zrejme nejaký sú v farmách, iný v televíznych novinách, alebo v iných geniálnych veciach. Kto je nasadení v „intelektuálnej“ relácii „Čo ja viem“ vysielanej na rtvs? Veď sú tam zabávači, pretože vzdelanie a vedomosti nie sú vážne, veď čo už v našej kultúre nie je herecké a komické....
