Máme dvoch ľudí. Ako inak to v našej kapitalisticko - heterosexuálnej spoločnosti býva zvykom, máme muža a ženu. Nazvime ich Jan a Marienka. Jan býva v New yorku, a Marienka niekde na dedine v „krajine víťazov" z roku 2002. Jan, tým že býva v mnohonásobnom väčšom meste, logicky videl za svoj život mnoho násobne viac ľudí ako Marienka. Aj napriek rozruchu okolo globálneho cestovania, osoby, ktoré videl za svoj život Jan, Marienka nikdy nevidela, skrátka poznajú iných ľudí.
Ale, keď Janovi a Marienke ukážeme fotku pre nich neznámeho človeka, obidvaja za zhodnú na tom, že je to človek. A s veľmi veľkou pravdepodobnosťou aj na pohlaví. Zrejme nijako neprekvapivé. Ale čo to znamená? Že síce každý človek má inú tvár, pritom všetci majú niečo spoločné. Z každého človeka, ktorého vidíme si niečo malé „nemenné vezmeme“ a potom to akosi spriemerujeme, do jedného. Ak odchýlka nie je veľká, zabliká obom svetielko a je to tam, človek.
A teraz skúste namiesto ľudí, tam dosadzovať iné pojmy. Napríklad farby. Myslíte si že tá čierna na písmenách a tá biela na podklade sú rovnaké pre iného človeka, ktorý teraz toto číta? Pomyslime si, že ten druhý síce môže mať rovnaký typ monitora, a rovnaké nastavenie, farieb, jasu, kontrastu a pod. ale má rovnaké oči? To ako teraz vidíme, je podmienené genetikou, stravou, uv žiarením, tým kde a za akých okolností sme. A predsa nie je možné, aby sme všetci mali rovnakú stravu, na molekulárnej úrovni, a aby sme mali rovnakú genetiku, či miesto, kde bývame. Z toho vyplýva, že naše oči, totiž nemôžu vidieť rovnako. Jeden vidí o kúsok tmavšie, druhý svetlejšie. Ale takmer všetci sa zhodneme na čiernych písmenách a bielom podklade. Ako je to možné?
Jedno z riešení spočíva v tom, že síce vidíme fenomény, teda vo svojom vedomí máme rôzne obrazy o fyzikálnych veciach, ale predsa sú rozdiely v týchto obrazoch tak malé, že ako ľudia sme schopný abstrakcie. To isté by potom platilo aj pri zvieratách. Táto schopnosť abstrakcie je potom prítomná a priory, a musí byť prítomná u všetkých ľudí bez rozdielu na spoločenský vplyv. Čo sa týka emocionálnych záležitostí, tak tiež môžme povedať, že síce emócie majú vplyv na videnie vecí a na pozornosť, no rozdiely v emóciach sú vďaka jednotnému kultúrnemu vplyvu malé, a tak znova nastáva schopnosť abstrakcie. To všetko je možné za predpokladu, že materiálny svet je objektívny (t.j. nezávislý od ľudí) - a práve matéria dáva schopnosť poznať samu seba.
