Skúšam si najprv predstavovať rozličné predmety ako napríklad strom, slnko, dom, pes, stolička, počítač. Čo sa mne, alebo vám ktorý to čítate postupne objavuje v mysli či vo vedomí (v tomto prípade tieto pojmy používam ako synonymá.) Predstavujeme si konkrétny strom, či je to iba abstraktná zlúčenina všetkých stromov, ktoré som videl ja či vy dohromady počas života?
Ak by som bol býval niekde na Sibíri a za svoj život by som videl jedine ihličnaté stromy a potom by mi niekto ukázal napríklad lipu t.j. strom s bielou kôrou a navyše listnatý, vedel by som že je to vlastne strom? A ak áno, tak potom na základe čoho? Možnože by sa to dalo vyriešiť ak prijmeme hypotézu vrodenej schopnosti robiť abstrakcie z určitých jednotlivín. Takto si zo stromu, alebo z každého predmetu môjho vnímania vyberiem určité geometrické formy, ktoré budem porovnávať s novým predmetom môjho videnia, a na základe tohoto porovnania moja myseľ určí či je tento nový predmet rovnakého pojmu ako predošlé. Ak mi raz ako malému chlapcovi ukázali loptu a povedali "toto je lopta" tak som si mysľou z lopty abstrahoval guľatý tvar a potom som ho dával do nových lôpt, ktoré boli inakej veľkosti či farby. Ak som uvidel niečo trojuholníkové tvaru, tak geometrický útvar z lopty nesedel na abstrakt z druhého predmetu - t.j. na trojuholník. Silu abstrakcie zabezpečuje moja myseľ. Povedané platónovými slovami, vyššia entita (geometrická) určovala materiálne súcno.
Ako je to potom s ľudskými fenoménmi? Dá sa abstrahovať napríklad láska? Dokážeme vymaniť z jednotlivých fenoménov lásky, pri ktorých určení hraje rolu najmä naša kultúra nejaký ideálny typ? To už nechávam bokom, pretože sa vraciam späť na začiatok a pokúšam sa vymedziť prázdnu množinu na základe vnímania a kognitívneho spracovania vnímania. Myslím si že, väčšina z Vás ktorý to čítate si pri pokuse predstaviť nejestvujúci predmet objaví v mysli akýsi "čierny priestor". Vlastne mi nevieme že je to priestor, tak čierne plátno či čistú čiernu. Nejde tu ani tak o farbu ako o pokus vedome si predstaviť nepredstaviteľné nič. Na prvý pohľad je to márna snaha, pretože keď zatvorím oči mám pred sebou farbu čiernu, alebo svetlú v závislosti od polohy osvetlenia na polohu mojich očí. Nič teda nie je reálny fyzikálny útvar, ale je to abstrakcia? A ak áno tak potom z čoho?
Nič či nula vychádza z negácie prítomného. Ak mám košík z jablkami a tie jablká potom zmiznú, tak mi ostane prázdny košík. Medzi fenoménom plného a prázdneho košíka vyvstáva fenomén nuly - ničoho. Teda vždy tu musí byť nejaký fenomén (jablká) ktorý potom nie (v určitom časovom horizonte zmizne) a medzi týmito dvoma fenoménamy je podľa môjho názoru vyabstrahované nič - teda negácia prvotného fenoménu. Nula. Z toho vyplýva, že na fenomén ničoho je potrebný čas (možnosť zmeny) ale na to je potrebná pamäť. Ale pamäť je možná na základe uchovania si abstrahovaných entít v mysli. Existencia implikuje nič, či je to naopak? Čo implikuje existenciu - možnosť zmeny či geometrické obrazce v predmetoch? Bolo by to všetko možné bez nejakej causa sui? Do kelu i s tým.
