Na prvý pohľad jednoduchá úvaha, ktorá však v praxi neplatí? Prečo? Je to z toho dôvodu, že hneď prvá axióma Všetci sa chceme mať dobre, je podivná. Človek je človekom preto, pretože musí prekonávať svoju živočíšnosť. Z toho dôvodu si na seba kladie nároky. Môžeme povedať, že je to SuperEgo, ktoré si sám vytvoril. Keďže ideál superega nie je nikdy dosiahnuteľný, človek sa môže mať lepšie, ale nikdy nie dobre. Ak si niekto prečíta môj článok o alkohole alebo o tom, prečo sú ženy vinné za to, že sú týrané, tak uvidí kompatibilnosť. Mať sa dobre je proti ľudskosti. Vo filme Matrix sa vraví, že prvý Matrix bol dokonalý a každý bol šťastný. Čo potom ale môžeme prekonávať? Nič, a preto tento Matrix musí padnúť.
Výroky, „dobrí ľudia robia ľuďom dobre“, sú pravdivé, ale ak budeme brať dosah toho výroku na celú spoločnosť, tak sa zistí, že to neplatí. My vidíme spoločnosť ako súbor samostatných atómov, ktoré majú spojenie zo svojimi blízkymi. Ostatnú spojitosť vidíme ako vzdialenú, alebo ju nevidíme. Preto chápeme, že ak niekto urobí niekomu zle, tak posunie ťažisko zla vo svojom okolí, ale to okolie je iba malá bublina zo celkovej spoločnosti. Nevidíme, dosah zla, alebo dobra na celkovú spoločnosť, pretože spoločnosť, je pre nás moc vzdialeným pojmom.
Skúsim uviesť niekoľko príkladov. Ako úradník môžem urobiť nejakú administratívnu chybu z dôvodu nekompetentnosti, zobrať úplatok, byť nepríjemný a pod. Vždy si to niekto "odskáče". Ten niekto však tú negatívnu energiu z postupu úradníka presúva ďalej na svoje okolie. Vzniká tak apatia, nevraživosť, ktorá sa širi ďalej. V konečnom dôsledku je tu spoločnosť, ktorá verí uniformám.
Ako z toho vyjsť? Musíme si uvedomiť, že žiadna časť mesta nie je na olympe, ale v meste. Predpokladajme, že niekto chce niečo zistiť o kvantovej fyzike. Musí si uvedomiť, že znalosti o kvantovej fyzike nie sú uložené v inštitúciach, ale priamo pred ním, napr. vo verejných knižniciach. A takto musí pokračovať ďalej. Všetok svet, tak nebude vecou transcendentna, ale imanentna.
