Nie je nad dobre štruktúrovaný listing.
Ja by som napríklad:
Hneď na úvode dal veľkým písmom jednu vetu: "Budete potrebovať 4 litre vody". - tým upútam aj ignorantov. Ale len jednu, jednoduchú. Žiadne súvetia.
Využil pole "Stručný popis: Údaje o umístění keše, terénu, obtížnosti atd." - presne tak, ako radí Groundspeak. Tam by som dal jednak ten text z bodu 1. a tam by som potom dal aj podrobný návod, ako sa dostať k logbooku.
A až potom do poľa "Hlavní popis:" listingu by som napísal slohovú prácu o futbalovom klube, slávnom rodákovi či vôňach kvarkov.
Do Hintu by som tiež spomenul, že je potrebný špeciálny prístup. Ani superignorant neignoruje hint :-)
Moje rady nie sú samoúčelné. Jednak mám ja osobne rád takto štrukturovaný listing. A potom, ide aj o to, že rôzne SW v telefónoch a navigáciách rozdielne pracujú s poľami "Stručný popis" a "Hlavni popis". Napríklad Lokus zobrazí "Stručný popis" na titulke kešky a "Hlavný popis" v samostatnej záložke. A podobne aj c:geo.
Viete priatelia, je zbytočné nadávať, že nikto nečíta listingy. Keď dáte dôležité veci na koniec, tým nikoho nevychováte (viem aký som sám ignorant ;-) ). Leda ublížite svojej keške.
Ako starý skúsený blogér (od roku 2004) som sa naučil jednu vec - keď napíšeš článok, tak poprehadzuj odstavce do opačného poradia.
Oni aj správy v novinách sa tak píšu. (Aj tento článok je tak postavený.) Základ na začiatku, potom pár detailov a nakoniec podrobnosti z kontextu udalosti. Že to pôvodne vychádza z toho, aby sa dali správy skracovať od konca a dôležité sa nestratilo, to je iný príbeh.
A ešte jednu radu vám dám: Nevytvárajte si citový vzťah k vašej keške. Uroníte menej sĺz pri jej archivácii. A verte, že ten moment raz príde.
