Vraj prišlo leto. Dneská hlásili v rádiu, že na českých horách sú zmiešané zrážky. Nie slnko s dažďom, ale dážď so snehom.
Doktor Vlach tvrdí, že prožíváme-li delší dobu idylu, přestaneme ji vnímat a osud by nám prokázal neocenitelnou službu, kdyby nás v takovou chvíli, alespoň dočasně, vyhodil na mráz. Mne osud popadl za límec a vyhodil z mé kabiny. Jediné co chybí je mráz.
(Úryvok z filmu Saturnin)
Ja len tak, aby reč nestála a piesok sa lial. Ozaj kosili ste už tento rok lúky? Ja cez víkend. To vám poviem, to nie je len tak kajľavé prsty do klávesnice pchať. Normálne som sa jej vyhrážal: "Vybetónujem ťa!". A nič. Lúka si tam stála, tráva sa v miernom vánku pohupovala, vtáčiky štebotali, slnko pieklo. "Nuž, čo s tebou", pomyslel som si, zohol sa k motorovej kose a naštartoval. Potil sa a kosil a potil sa a kosil. Od Začiatku až do Konca.
A dnes si tu sedím, svoje kajľavé prsty do klávesnice pchám a teším sa z toho ako je v Prahe 10 stupňov a ja nemusím kosiť. Mráz mi veru nechýba.
Na záver, aby som nezabudol, všetkým čerstvým Ing., Mgr. a iným poštátnicovaným prajem len toľko mrazu, aby sa vedeli tešiť z darov a talentu, ktoré majú.
