Mastím si penou líca, mastím a v tom, hľa, myšlienka. Len taká malá. Nezrelá, ale myšlienka. Ako závislý blogér, okamžite som sa s ňou chcel podeliť s inými blogérmi. A tu mi napadlo: Hlasové blogovanie.
Predvediem, sledujte ma.
V domácnosti mám CMD (Centrálny mozog domácnosti) Volám ho Džejms. Vyslovím kľúčové slová: „Džejms, blogni to!“
Džejms mi lahodným hlasom odpovie: „Áno pane, počúvam vás “
A začínam diktovať svoju myšlienku. Džejms s pochopením načúva, myslí si svoje, ale drží hubu a zapisuje.
„Džejms publikuj to!“ Uzavriem svoj myšlienkový prievan.
Džejms to prevedie to písaného textu a uverejní na mojom blogu.
Tak toto by sa mi páčilo. A pre pár svojich pravidelných čitateľov mám ešte dovetok. Také malé rozvinutie diskusie, ktorú sme pred nedávnom spolu viedli o pripojení na internet cez mobil. O mobilnom pripojení.
Predstavte si, že ste na zastávke autobusu. Čakáte a tu zrazu... Nebudem to ďalej naťahovať, zasa myšlienka. Stlačím dve tri tlačidlá, zavolám Džejmsovi... zvyšok ako v predchádzajúcom odstavci. Na to by stačili len telefónne služby. Ale po skončení rozhovoru s Džejmsom si to pekne skontrolujem na displeji komunikátora. A prečítam si vaše komentáre k predchádzajúcim článkom. K tým, čo som mu diktoval počas holenia. Ťapnem na odkaz na displeji a ozve sa Džejms:
„Áno pane, chcete reagovať na komentár od XX?“
„Hej! Píš: ... ... . ....! ... .. . ... ...? Publikuj to a pošli mu avízo.“
„Áno pane, ako si želáte.“
Začínam si na to hlasové blogovanie pomaly zvykať. Už aby tu tie technológie boli.
