V jednej diskusii k môjmu článku čitateľ poznamenal: uz sa tu o tom pisalo . Áno je to tak. Písalo sa, ale každý do toho vložil svoj pohľad na vec. Vo svete blogov je to úplne normálne, že si ľudia navzájom berú témy. Často príde inšpirácia z nejakého vraj profi. zdroja a blogeri píšu a píšu, potom sa citujú a komentujú. Niekto napíše meta článok k článkom, profi zdroj to preberie, blogeri to skomentujú...
Aby toto prelinkovávanie, naväzovanie a iné preväzovanie bolo elegantné a ľahko realizovateľné, vznikla veľmi zaujímavá vychytávka. Vznikol trackback ako vyššia forma komentovania. Keď som si na našom domácom blogu nainštaloval šikovný publikačný systém, objavilo sa mi to pod rukami. A tak som sa snažil vygúúgliť čo to vlastne je a ako to funguje. Poviem vám, slovo trackback sa gúúgli poriadne ťažko.(to len tak na ukážku ako sa nemá gúúgliť) Pamätám si, že veľmi pekne to popísal rony kdesi na svojich stránkach. V skratke: Je to vlastnosť publikačného systému. Ak ho chcete použiť, je treba, aby váš aj jeho blogovací systém túto vlastnosť podporovali.
Na svoj blog napíšem článok
Do špeciálneho poľa svojho blogovacieho systému zadám špeciálnu adresu z jeho blogu (pre každý jeho článok je iná, aby sa vedelo kam to bude patriť),
Uverejním článok
Článok sa uverejní u mňa a súčastne jeho začiatok sa zobrazí ako komentár k jeho článku. (on vie, že som to komentoval a okomentuje mi to najlepšie pomocou trackbacku)
A potom vznikne naozaj pavučina článkov na jednu tému. To sa mi na blogovej scéne páči najviac. Otvorenosť a možnosť získať rôzne názory na rovnakú vec. Ľudia napíšu čo si myslia, iní to komentujú zo svojho pohľadu. Človek nepíše len tak do prázdna.
Poznámka a odkaz na okraj: blogy.sme.sk zatiaľ trackback nepodporujú, tak používajte klasické komentáre. Dobre Dušo?
