Anjel pod čapicou

Dúfam, že som vás úvodným odstavčekom príliš nešokoval :) Ľudia, nadávajte si na fízlov koľko chcete, ale cez decembrové sviatky sú to jednoducho štramáci!! Som rád, že kým na niekoho vianočná atmosféra pôsobí ako olej na oheň(tá silvestrovská, naopak, prospieva všetkým- možno by sa malo cez vianoce viac piť), iní sa skutočne stávajú lepšími, tolerantnejšími. Pokiaľ sa, navyše, jedná o mužov zákona (dá sa to chápať aj tak, že ešte aj slučky na paragrafoch sú, v rámci medzí, voľnejšie- len to nezneužívať!!), je to priam k neuvereniu.

Prvý zážitok sa prihodil pred pár dňami, jedného pekného a hlavne studeného, piatkového večera. Sedeli sme s kámošom po robote len tak v aute na parkovisku, počúvali rádio, srkajúc pivo z plechoviek. Skoro nikdy za volantom nepijem, ale keďže nebývam ďaleko, na jedno som sa ukecať nechal. Po chvíľke som sa (veľmi rád) nechal prehovoriť aj na cigaretku. (stačilo ma ponúknuť:)

Vystúpili sme teda, že si zapálime, ciga v ústach, plechovka v ruke. Hneď ako som sa otočil chrbtom ku autu, zočil som policajnú hliadku, ako si to pomaly šinie smerom ku nám, temer na dosah ruky. Okamžite som zmrzol a až po posledný vlas ma naplnilo úpenlivé želanie splynúť s okolitým prostredím. Neviem, či som bol za svoj úmysel, či konanie nejak postihnuteľný, ale každopádne, nechcelo sa mi nič vysvetľovať. Auto so zelenými však nielenže nezastavilo, ale vodič trocha pridal, do éteru sa ozvalo rádiové zapískanie a následne sa rozoznela Last Christmas od Wham v megafónovom podaní. S kamošom sme pozreli na seba v miernom šoku... hocaké boli naše očakávania, toto ich všetky prekonalo. Chvíľu sme neboli schopní ani smiať sa.

Druhú skúsenosť sme prežili cestou z návštevy príbuzných v Španej Doline. Vracajúc sa v utorňajšej chumelici spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi, prišli sme ku miestu, kde sa na vjazde do Banskej Bystrice cesta rozdvojuje, pričom doľava je zákaz vjazdu a doprava prikázaný smer. Za volantom sedel brácho a za doposiaľ neznámych príčin (ktoré tuší hádam len boh), odbočil vľavo, to jest do protismeru. Keď som mu to oznámil, navrhol, že sa na konci (kde na to bolo dosť priestoru) otočí. Stál tam odstavený kamión a pred ním biela felda- kombík. "Ak sú tamto policajti, tak sme v peknej p##i!", hovorím mu.
A ako som povedal, tak aj bolo. Čierny nápis "POLÍCIA" na zadku felície bol čoraz zreteľnejší. Cúvnuť sme už nemohli, tak sme podišli až ku tomu autu. Podľa očakávania sa dvere na ňom otvorili a vystúpil taký mladý poliš v baranici a reflexnej veste. Keď brácho spúšťal okienko, v kútiku duše sme všetci dúfali, že to ešte nejako vykecáme.
-Dobrý večer!
-Dobrý večer!
-Prepáčte, my sme zablúdili! Neviete, prosím, ako sa dostaneme do Banskej Bystrice ??
-Musíte ísť tadiaľ, doľava!
-Aha, ďakujeme vám pekne!! Prepáčte ešte raz!
-To je v poriadku, môžte prejsť tadiaľ!
Ukázal na ďalší zákaz vjazdu, ktorý hatil jednosmerku z druhej strany. Zo srdca nám odpadlo zopár pekných šutríkov. Zvyšok cesty prebehol bez problémov.