Myslím, že je čas sa riadne zamyslieť nad stavom distribúcie, propagácie slovenského dabingu a konečne sa zobudiť! Je komické, ba priam tragické, čo sa u nás deje. Myslím, že nie je úplne normálne, aby sa preferoval iný jazykový dabing len preto, že mu rozumieme a je takmer rovnocenný s naším. Na tomto princípe by sme mohli vysielať aj poľské dabingy. Aj tým rozumieme. A vôbec. Načo vyrábať dabing? Veď ušetríme! Stačia titulky, nie?! Sú 6-7x lacnejšie ako dabing.
Preberajú si vzájomne nemecky hovoriace krajiny nemecké dabingy, len preto, že sú (dokonca) jazykovo identické? Nie! Každý si vyrobí ten svoj.
Šokuje ma, keď sa už hocikto vyjadrí k slovenskému dabingu ako keby bol najväčšou katastrofou v našich dejinách - že je hrozný, príšerný, nedá sa počúvať a že český dabing je lepší... Omyl!
Zahrám sa na Zorra slovenského dabingu a dovolím si byť odporcom českého dabingu napriek tomu, že som na ňom vyrastal. Môj postoj bude objektívny už len z toho titulu, že ma ovplyvňoval od včasného detstva.
Prešlo už dosť rokov, aby sme sa zbavili bratského syndrómu. Za spoločného štátu sme mali viac hrdosti ako teraz. Aj toto je jeden z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje postavenie slovenského dabingu.
Je smutné, ak obhajujú vysielanie českého dabingu na Slovensku práve dabingové osobnosti (nie herci). Že vraj, len preto, aby slovenčina, slovenský divák a dokonca aj naše deti na tom nestratili a neboli ochudobnení. Nevidím, žeby českým deťom nejako chýbala slovenčina, alebo by si ju dokonca vynucovali. Hlavne že my sme považovaní za pronacionálnych hlupákov, ktorí všetko a všade majú slovenské. Slovenské buchtičky, slovenský chlieb, slovenské hento a tamto...
Na našej hlúposti a večnej menejcennosti si mastia ruky len českí distribútori, ktorí to robia veľmi jednoducho. Ponúkajú filmy rovno aj s českým dabingom. No nekúp dve veci za cenu jednej! Práve kvôli tomu schvaľujem akékoľvek zákony, ktoré len upevňujú postavenie slovenského dabingu. Vzal by som si príklad od Čechov. Ako tam pristupujú k slovenčine, rovnako by sme mali pristupovať aj my k češtine. Potom by to bolo fér. Zákonne sú na tom Česi obdobne ako my. Ale nerobia to čo my. Ešte sa hrajú na pyšných bratov, keď náhodou sa niečo odvysiela po slovensky. Azda by za to pomaly chceli pochvalu. Neprekvapujú ma prihlúple reakcie českých diskutujúcich na internete, ktorí kritizujú Slovákov, že nedovolia hovoriť českým moderátorom po česky v spravodajských reláciách. Zas tí zlí Slováci. Na rozdiel od našich televízií majú tie české striktné pravidlo - hovoriť jedine po česky. Na tom nie je nič zlé alebo nepochopiteľné. Každý redaktor či moderátor má hovoriť úradným jazykom danej krajiny, kde účinkuje. Neviem ako by vyzerala relácia s poľským redaktorom v českej televízii. Bolo by to komické. Táka je situácia a fakty.
Nie som za úplný zákaz českých dabingov. Nájde sa dostatok kvalitných českých verzií, ktoré nie sú nadabované po slovensky a sú ozaj kvalitné (také by som ponechal). Nemôžem však opomenúť, že aj notoricky známe české verzie niektorých titulov boli bezchybne predabované do slovenčiny a prevýšili pôvodný český dabing. Pre ilustráciu uvediem filmovú ságu Angelika, Pánovi učiteľovi s láskou alebo seriál Dallas (seriál je rovnako vynikajúci v slovenčine ako aj v češtine). O triedu lepšie považujem nadabované rozprávky v češtine od Disneyho a to Káčerovo a Chip a Dale - Rýchla rota (aspoň že toto ostalo v pôvodnom českom znení). Naopak, zas lepšie sú v slovenčine Gumkáči a Pilot Balú. Ale schvaľujem pravidlo, že pre deti musia byť v slovenskom dabingu všetky rozprávky.
Legendárna kvalita českého dabingu skončila obdobím F. Filipovského a L. Mrkvičku. Je to možno trúfalé tvrdenie, ale je to realita.
Paradoxne nemalé množstvo českého dabingu vyjde práve zo slovenských štúdií a to v podstatnej väčšine v pomere so slovenským. Toto je zas obraz komercie.
Preferujem slovenský dabing a český mám dokonca v rebríčku až na štvrtom mieste. Aj kvôli tomu v akom stave je súčasný český dabing za posledných 14 rokov. Popíšem základné nedostatky a klady českého a slovenské dabingu.
Český dabing
Problém českého dabingu je monotónnosť dabovania postáv (pripomína mi to dabovanie filmov na VHS kazetách pre video požičovne). Mám na mysli najmä rýchlokvasné dabingy, produkované prevažne komerčnými TV, ktoré najviac poškodili kvalitu dabingu. Potom tu máme neslávny trend predabovania filmových titulov (väčšinou k horšiemu). Slabú základňu dabingových hercov v rôznom vekom rozpätí, zlú technickú úroveň (asi najhorší dabing, čo som v živote počul, bolo posledné české spracovanie filmu Posledný Mohykán, ktorý bol odvysielaný aj u nás na TV JOJ; nad slovenskú verziu však niet - verzia od štúdia Dimas), zlé pozície hlasov, plechové ozveny atď. V neposlednom rade dialógy a preklad. Problémom sa stáva aj slabá dramatičnosť u mužských dabingových hercov. U žien je naopak na dobrej úrovni. Takto ale celkovo dabing stráca na patričnej kvalite. Jediná sféra filmového dabingu, ktorá neklesla na kvalite je dabing animovaných rozprávok. Chorobou českých verzií sú aj distribučné názvy filmových snímok, ktoré zväčša ani z polovice neodrážajú skutočný význam originálneho názvu (kedysi bolo normálne, že názvy boli úplne odlišné od originálu). Nezabudnuteľným bezpochyby ostane preklad názvu filmu Trinity is still my name ako Malý unavený Joe. Na vytvorení úplne nového "národného" názvu by ešte nič hrozné nebolo, keby vo filme aspoň účinkovala postava s takým menom.
Výber najlepších diel: Hviezdna brána SG-1; Simpsonovci (napriek tomu, že mnohí odborníci negatívne skritizovali toto dielo, ja si myslím, že precítenie postáv je prednejšie ako hlasová zhoda s originálom); Krok za krokom; Xena; Herkules; M.A.S.H.; Rodinka Úžasných; Príbeh žraloka, Škaredé káčatko a iné.
Slovenský dabing
Slovenský dabing, na rozdiel od českého, zažíva v 90. rokoch svoje zlaté časy. Po revolúcii nebol osud dabingu úplne jasný ani na jednej strane. Prichádzal nový pojem - komercionalizmus. Kým bola jediná televízia, a to štátna, dabing sa vyrábal v rámci jej produkcie. Boli potrebné financie. Prevádzkovať dabingové štúdiá, alebo dokonca ich zakladať bolo nemysliteľné. Ale našťastie svitlo na lepšie časy. Keď prišli na trh prvé komerčné televízie, prvotný dabing si kupovali od distribútorov, prípadne od verejnoprávnej televízie (ak bol). Až neskoršie sa ukázala potreba vyrábať dabing oddelene a začali vznikať súkromné štúdiá. A dnes je situácia viac ako dobrá, čo sa týka výroby. Nie však distribúcie. V súčasnosti máme vyše šesť súkromných renomovaných štúdií. Verejnoprávna televízia má svoje vlastné štúdiá, ktoré naďalej rozširuje.
Za toto obdobie nie je pomaly čo vytknúť slovenskému dabingu, až na niekoľko vecí. Tak ako v Česku aj u nás (paradoxne?) sa pomaly udomácňuje trend predabovania (čo už bolo raz nadabované po slovensky). Ako inak, k „horšiemu". Nie žeby kvalitatívne boli horšie, ale výber hlasov či dialógy sú úplne odlišné. Príkladom re-dabingu je film Posledný Mohykán, ktorý bol výborne prvotne spracovaný v štúdiu Dimas. Druhé spracovanie od štúdia Roko už nedosahuje kvalít predošlého aj preto, že herci nám zostarli o vyše jedno desaťročie (niektorí interpreti sú tí istí ako v prvej verzii) od prvého, zmenili sa dialógy a spôsob interpretácie iných jazykov ako angličtiny. Originálne jazyky (okrem angličtiny) sa ponechali v pôvodnom znení, vystrihli niektoré scény a tak pod. Obdobným príkladom je aj film Patriot v hlavnej úlohe s Melom Gibsonom, ktorého daboval Jozef Vajda. Druhé spracovanie nie je (opäť) kvalitatívne ani technicky zlé, ale máme tu prekvapujúci výber hlasov. Nevhodný hlas pre postavy Benjamina Martina a Thomasa Martina. Chybami slovenského dabingu za posledné obdobie je v niektorých prípadoch nevhodný výber hlasov. Ďalším negatívnym faktorom je úroveň slovenčiny. V poslednom čase sa častejšie objavujú nesprávne výrazy v prekladoch. Technická a dramatická úroveň dabingu je na výbornej úrovni (niekedy sa stane, že interpretácia dabérov je lepšia ako výkon u samotných dabovaných hercov). Nemenej škodiacim faktorom je dabovanie viacerých postáv tým istým dabérom.
Výber z najlepších diel: Show Billa Cosbyho; Alf; Baywatch; Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa; Napoleon (Ch. Clavier); Dr. Quinnová; Dallas; Akty X; JAG; Priatelia; Čas prebúdzania; Oskar; Zopár správnych chlapov; Diablov advokát (Keanu Reeves); Posledný Mohykán (Dimas); Patriot (J. Vajda / Mel Gibson); Rodinka Úžasných; Hľadá sa Nemo; Špecialista; Tanec s vlkmi; Ace Ventura; Robin Hood, kráľ zbojníkov; Indiana Jones; Múmia; Stoj, lebo mamička vystrelí!; Rain Man; 60 sekúnd; Zelená míľa; Sám doma; Daj si pohov kamoš; Deň nezávislosti; Po čom ženy túžia; Návštevníci (J. Reno); Smrť jej pristane a iné.
Obidva dabingy boli v prvej polovici 90. rokov na podobnej úrovni. Zlom nastal v druhej polovici a pre slovenský dabing zlaté časy. Napriek tomu, že sa nepropagoval tak ako mal.
Bol skutočne slovenský dabing horší pred 90. rokmi?
Určite nie. Prečo nie, na to je jednoduchá odpoveď. Postsynchrón. Čo to je? Je to nadabovanie postavy, ktorú stvárnil v scéne sám dabér (dabuje sám seba). Toto bol bežný spôsob ako sa nahrával hlas do filmov. Málokedy sa použili pôvodné nahrávky priamo zo scény. Za spoločného štátu bolo bežné, že herci účinkovali tak ako v českých filmoch, tak v slovenských a boli samozrejme predabovaní. Takto si každý môže vytvoriť obraz, aký bol dabing kvalitný (na vlastné filmy). V tých časoch sa na dabingu pracovalo z tohto hľadiska viac ako dnes. Za lahôdky slovenského dabingu je možné určite považovať seriál Derrick, Dempsey a Makepeaceová, Rodina Addamsovcov a Vtáky v tŕní, ďalej filmy Mrázik, Fanfán Tulipán, Meno ruže, Tarzan (Christopher Lambert), Snehulienka a sedem trpaslíkov, Popoluška, Kocúr v čižmách, Kniha džungle a iné. Slovenský dabing prešiel dlhou cestou. Prvý dabing bol vyrobený (na Slovensku) v roku 1957. Staršie dabingy boli vyrábané v Česku a Nemecku.
Napriek tomu, že bol bežne využívaný postsynchrón, dabing prevzatých zahraničných titulov pri oboch dabingoch bol, aj keď nie vždy, o triedu horší. Stávalo sa to kvôli televíznemu a distribučnému dabingu na VHS (je to tak aj dnes). Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť kultový film z roku 1978 - 36 komnát Shaolinu. Dabing na VHS je síce podpriemerný až amatérsky, ale hlasy postavám dobre sadli napriek faktu, že film dabovali len niekoľkí českí dabéri. Nová verzia (už na DVD) obsahuje nový a prepracovaný dabing. Napriek tomu, starý na VHS je lepší.
Za otca slovenského dabingu sa všeobecne považuje Svätopluk Šablatúra. Nemožno však neopomenúť ani Dezidera Točku, Henrietu Mickovičovú či Štefániu Gorduličovú.
V súčasnosti nemožno nespomenúť manželov Mandžárovcov, ktorí spravili kus práce pre slovenský novodobý dabing. Ešte dnes si spomínam na dabing seriálu Nebezpečný záliv. Ak počujem v úvode filmu hlas Štefana Mandžára, môžem si byť istý, že dabing bude dobrý a kvalitný. Mandžárovci sú značkou kvality.
Ako sa rozlišuje úroveň dabingu?
Rozlišuje sa preklad - dialógy, technické spracovanie - zvuk (zvukové efekty, pozícia hlasov atď.), dramatizácia, hlasový výber, interpretácia a nakoniec režijné riadenie. Samotný poslucháč však vidí len hlasový prejav dabéra a spracovanie zvuku. Konečný výsledok záleží výhradne len na režisérovi a zvukovom majstrovi, ktorý konečný dabing zostrihá a upraví podľa požiadaviek. Výhodou dabingu je možnosť jeho spracovania. Nie je nutné, aby všetci dabéri boli v tom istom čase v štúdiu, každý z nich si môže nahrať svoje sekvencie (slučky) samostatne - tu sa aj prejavuje herecký talent. Nie je to ľahká práca. Celý dabing je výsledok množstva ľudí. Ak nepočítam dabérov, na výrobu dabingu potrebujeme jedného režiséra, (prípadne aj asistenta), dramaturga, prekladateľa (dialógy), zvukového majstra a nakoniec aj produkčného, ktorý dabing spracuje na distribúciu. Dobrú chuť...
Jeden môj známy dobre opísal kvalitu slovenského dabingu. Už podľa nádychu a zvukov vydávaných hercami vie, či bude dabing po slovensky alebo nie.
Dehonestácia slovenského dabingu
Okrem toho, že sami považujeme vlastný dabing už len z princípu za horší, ničíme jeho jazykový prejav. To je však vina prekladateľov. Smutné je, že samotní herci na to vôbec neupozornia a hlavne nedbajú, a tak veľakrát prečítajú úplné hlúposti bez toho, že by im to vadilo. Ide o štylizáciu dialógov a gramatiku. Toto začína byť pomaly ako vírus. O čo ide? Ide hlavne o čechizmy, ktoré nevieme, respektíve neprekladáme, do správnej slovenskej formy. Napriek tomu, že niektoré sa po roku 2000 stali súčasťou spisovnej slovenčiny. Problém je v tom, že v poslednom čase sa používa takýchto slov čím ďalej tým viac, aj keď sú nesprávne a dokonca sú použité úplne v iných významoch.
Distribučný dabing verzus televízny
Nemenej problematickým faktorom ostáva aj použitá verzia pre nosiče DVD. Málokedy sa na tituly dostanú tie najlepšie dabingy, teda (väčšinou) televízne. Preto aj keď si niekto kúpi DVD so slovenským dabingom, nemusí byť uspokojený, ak na ňom nájde distribučný dabing, teda dabing od distribútora filmu, prípadne iný televízny. Môžme mať súbežne až dva typy dabingu - distribučný, teda od distribútora filmu, napr. pre kiná a na nosiče DVD, televízny - dabing vyrobený pre konkrétnu televíziu. Môže sa vyskytnúť aj zvlášť dabing pre kiná. Prečo sa nedostanú tie lepšie dabingy na DVD? Všetko je vec licencií a práv. Ak je dabing vyrobený pre TV, licenciu môže vlastniť výhradne výrobca alebo priamo TV (väčšinou licenciu vlastní zadávateľ, tj. televízia). Preto je aj tak málo TV dabingov na DVD. S tým problémom sa pasujú aj v Česku. Tam kde by sme čakali skutočne lepší TV dabing (väčšinou ani iný nepoznáme), ocitne sa úplne nový a odlišný. Problémom je aj načasovanie dabingu. Najprv je väčšinou vyrobený televízny. Ak je však distribučný vyrobený skôr a je uvedený v kine, takýto dabing bude aj na DVD a v TV sa tiež s vysokou pravdepodobnosťou odvysiela (ale nemusí). Príkladom je animovaný film Rodinka Úžasných - dabing odvysielaný v kine a v TV a vydaný na DVD.
Problém trhu a propagácie dabingu
Na jednej strane bol a je slovenský dabing kvalitný (a dúfam, že si udrží aktuálnu kvalitu), na druhej strane bol odstavený po revolúcii z povedomia (paradoxne). Bolo to a stále je to spôsobené distribučnými spoločnosťami, ktoré jednoducho slovenský dabing nevydávali spolu s filmovou produkciou. Dnes možno každé desiate až dvadsiate DVD (podiel cca 5-10%, zvyšok tvorí český dabing) nájdete so slovenským dabingom. Preto vznikla aj fáma, že český dabing je lepší. Zíde z očí, zíde z mysle. Väčšina zahraničných distribútorov sídli v Česku, takže automaticky je na nosičoch uvedený český dabing na úkor slovenského. Poďla jedného zdroja zo štátneho sektora je aktuálny stav len preto, že slovenská vláda v 90.-tych rokoch neprijala ponuku na zriadenie týchto distribučných centier u nás, naopak, v Česku im vyhoveli. Vraj by bola situácia opačná, ak by títo distribútori boli u nás. Myslieť si však, žeby Česko nevyžadovalo vlastný dabing od distribútorov na vlastnom trhu, je mylné a hlavne naivné.
Podľa stránky www.facebook.com/skdab bola štatistika na e-shope dvdbest.sk ku dňu 28.5.2011 nasledovná: z celkovej ponuky 8141 cudzojazyčných DVD obsahovalo slovenský dabing 408 titulov, zvyšok vypĺňal český dabing (7733). Z tohto vyplýva 5% priemerný podiel slovenského dabingu, tzn. že približne každé 20.-te DVD obsahuje aj slovenský dabing.
Slovenský dabing sa dnes považuje za nadštandard. Keď sa aj nájde nejaké DVD so slovenčinou (väčšinou ide samozrejme o tituly určené pre deti), tak je to označené ako niečo extra a výnimočné. Všimneme si to aj na prípadných reklamách v TV. Tak to u nás bohužiaľ chodí.
Prekvapuje ma ale pasivita dabingových štúdií, prečo neapelujú na to, aby sa slovenský dabing distribuoval aj na nosičoch. Tieto štúdiá však prevažne vyrábajú dabing výhradne pre televízie. Ak sa aj vyrobí pre distribúciu, rovnaký dabing budeme môcť počuť aj v televízii, ale nemusíme. Aby sa výroba a propagácia slovenského dabingu upevnila, mali by si vytvoriť vlastnú jednotnú organizáciu, ktorá by náplňala ich potreby na trhu atď.
Možností je vždy dosť. Len treba chcieť a realizovať ich.
