Toto bolo moje druhé stretnutie s hosťami z Košíc. Prvé bolo prevedenie Faust a Margaréta v režijnom podaní Zdeňka Trošku. Tešil som sa hlavne na výstup Ondreja Mráza, ktorý bol nezabudnuteľný ako Mefisto z Faust a Margaréty.
Obsadenie:
Čo-čo san: Yuko Oba, Suzuki: Satoko Yamamoto, Pinkerton: Jaroslav Dvorský, Kate: Viera Kállayová, Sharpless: Marián Lukáč, Goro: Ján Rusko, Yamadori: Marek Gurbaľ, Bonzo: Ondrej Mráz, Komisár: Matúš Bujňák, Úradník: Slavomír Klempár, Dieťa: Michal Lukáč
Dirigent: Dušan Štefánek
Réžia: Andrea Hlinková
Scéna a kostýmy: Miriam Struhárová
Divadlo sa začalo postupne naplňovať. Do hľadiska si prišli pozrieť košických kolegov ako zvyčajne aj niektorí bratislavskí operní speváci, postrehol som Jána Ďurča a Jitku Saparu-Fisherovú. Hosťov sprevádzal aj ich šéf divadla Peter Dvorský.
Scéna bola jednoduchá, ale zreteľná. Nedosahuje to síce štýl predošlých prevedení, ale na daný príbeh to postačovalo. Kostými boli veľmi vydarené. Poďme k samému výkonu účinkujúcich. Na pódiu vystupovali dve Japonky Yuko Oba a Satoko Yamamoto. Mne bola viac sympatickejšia práve Satoko v úlohe slúžky Suzuki (aj preto, že bola pekná:). Satoko ma ale najprv zaujala už prvou áriou. Čistý a výrazný farebný hlas. Prevedenie bolo bezchybné. Nijako však nezaostávala ani hlavná predstaviteľka Yuko Oba, ktorá stvárnila Čo-čo san (táto zas mala pekné nohy, čo som už dlho nevidel:). Yuko však na rozdiel od Satoko má tvrdší hlas.
Samotná opera Madame Butterfly je nudná. Ja som verdiovec, takže pre mňa slabé.
Skrátene poviem obsah. Čo-čo san má čas na vydaj, získa ju Američan Pinkerton, ktorý sa s ňou ožení a vyznajú si vzájomne lásku a vernosť. Čo-čo san však prijíma aj Pinkertonovo náboženstvo a zdáva sa šintoizmu, toto rozhnevá jej strýka Bonza. Pinkerton odchádza do Ameriky kvôli služobným povinnostiam, kde pobudne 3 roky. Po jeho odchode sa narodí jeho syn. Čo-čo san stále čaká, kedy sa Pinkerton vráti. Počas toho dostáva ponuky na opätovný sobáš, pretože podľa japonského práva je žena slobodná, ak sa o ňu jej muž nestará. Ona však verná svojmu sľubu vytrvá. Pinkerton posiela list, v ktorom naznačuje dlhú rozluku a možnosť slobodnej cesty, ale list nevníma v celom kontexte. Pinkerton sa vracia, ale aj so svojou novou ženou z Ameriky. Čo-čo san dúfajúc, že sa Pinkerton ku nej vráti, kvôli ich synovi sa nevydarí. Pinkerton požiada Čo-čo san o pridelenie syna do jeho výchovy spolu s novou ženou. Situáciu nezvládajúc si Čo-čo san berie život a tým ukončí všetky svoje útrapy.
Všetci herci všetko odspievali na výbornú. Japonky excelovali a samozrejme, môj dlho očakávaný Ondrej Mráz prišiel ako blesk, jedna ária a hneď ma to prebudilo. Len škoda, že vystúpenie strýka Bonza je veľmi krátke. Jediný, ktorý čiastočne nestíhal bol Jaroslav Dvorský v úlohe Pinkertona. Neviem čím to je, ale ako keby všetci Dvorskí spievali na infarkt. Toto sa stáva už vyslúžilým spevákom a nie to ešte mladým v aktívnom veku. Takto podobne si zničil hlas aj náš svetový tenorista Peter Dvorský, ktorý sa právom stal štvrtým tenorom sveta (vlastne druhým, pretože len Peter mal rovnaký hlas ako Pavarotti, Carreras ani Domingo nemali obdobný hlas), hlas si však zničil hlavne vysilením, keď zaskakoval za Pavarottiho alebo za celú slávnu trojku tenorov.
Jedna pikoška - po prestávke sa kulisárom podarilo prichytiť časť strapcov opony a keď sa dvihla, bolo len počuť výrazné trhnutie, strapce ostali na pódiu až dokonca celej hry, nik ich nevzal. Na posledné dejstvo, keď sa opona dá dole, aby sa mohli účinkujúci nachystať, bolo pekne vidieť presvitajúce svetlo cez dieru po strapcoch... Košičania nám zničili oponu, to im len tak neprejde! :)
Výkon orchestra bol rovnako výborný, niekedy som skôr vnímal ich ako scénu, hlavne pre niektoré veľmi zdĺhavé a nudné pasáže.
Účinkujúci zožali veľký aplauz, ktorý si naozaj zaslúžili, ale pre túto operu ich bola škoda :)
Na záverečný úklon však O. Mráz neprišiel, to by bol potlesk...
Keby som mal celkovo hodnotiť predstavenie, dal by som tri body z piatich. Takže ani hrozné ani vynikajúce.
Poznámka autora: Článok je osobitým pohľadom, ktorý vyjadruje celkový dojem z uvedeného predstavenia. Článok nie je divadelnou kritikou.
