Celé desaťročia sa Európa snaží vybudovať spoločnú ideu demokratickej spoločnej Európy. Čo môže byť príčinou toho, že sa takéto strany dostali do takej mocenskej inštancie, ako je európsky parlament? Je za tým snáď súčasná finančná kríza? Určite na tom nejaký podiel má. Ako je vlastne možné, že takéto strany sa presadili? Na to je ťažké odpovedať. Každá takáto strana má svoj cieľ a ideu. Jedny chcú prinavrátenie stratených území po mierových dohodách po vojnách, autonómiu, ďalší vyhostenie cudzincov zo svojej krajiny a tak pod.
Ich konanie je porovnateľné k známej nemeckej nacistickej strane - NSDAP (Adolf Hitler). Ich smer za lepšie Nemecko bol jednoduchý, dať Nemcom prácu, vyššiu životnú úroveň a zbaviť sa imigrantov. Rovnako strana využívala danú situáciu - krízu a naivitu ľudí. Možno sa to dnes niektorým zdá zatiahnuté za vlasy, ale rovnaká situácia môže vzniknúť kedykoľvek. Európa sa radikálnych smerov nikdy nezbavila, ani po dvoch svetových vojnách. Stálym problémom demokracie v Európe sú známe radikálne skupiny v Írsku, Severnom Írsku, Británii, Nemecku, Španielsku, Maďarsku a neposlednom rade aj v Holandsku. Potvrdením „demokracie" je aj členstvo v europarlamente asi najväčšej separatistickej strany v Európe - ETA (Španielsko). Ako je vlastne možné, aby demokratickí poslanci vôbec zasadali po jednom boku s takýmito ľuďmi? Problematickým sa stáva aj členstvo radikálnej strany z Maďarska - Jobbik. Pripomína začiatky NSDAP. Ich základnou ideou je autonómia oblastí, na ktorých žijú vo svete ďalší „Maďari", resp. na územiach, ktoré kedysi patrili Rakúsko-Uhorsku. Sú za zrušenie Trianonskej mierovej zmluvy (1920) a Benešových dekrétov (1940-1945). V skratke za obnovenie Uhorska (tzv. Veľké Maďarsko). Ďalej chcú riešiť rómsku otázku v Maďarsku. Čo sa v súčasnosti v Maďarsku deje nie je nutné predstavovať. Ich programový plán je ale neuskutočniteľný, pravé maďarské Maďarsko rovnako vzniklo ako ostatné štáty po vojne Trianonskou zmluvou. Z politického hľadiska sa tak vôbec nemuselo stať. Maďari si mylne myslia, že Uhorsko bolo vždy maďarské, ako jeden jednotný národnostný štát. Maďari vždy tvorili menšinu v tzv. vlastnej krajine (nadpolovičnú väčšinu dosiahli až maďarizáciou). Ak Jobbik chce prinavrátenie území, ktoré údajne boli Maďarsku ukradnuté (porazený štát prijíma diktát, nedáva ho), treba poznamenať, že Maďarsko bolo už dvakrát na strane porazených (spolu s Rakúskom). Štáty, ktoré vznikli na bývalom území Rakúsko-Uhorska, nie. Keď Jobbik žiada autonómiu na týchto územiach, museli by rovnako žiadať Rakúsko o prinavrátenie Burgenlandu, ktorý patril Uhorsku atď. Je to iracionálne a choré, je to niečo podobné, ako keby Slovensko žiadalo obnovenie hraníc z čias Veľkej Moravy, rovnako by mohli žiadať Nemci odobraté územia a vlastne skoro všetky štáty v Európe. A kam by sme sa takto dostali? Nemáme snáď riešiť iné otázky? Chceme na Slovensku „hru" nazývanú Baskicko či Kosovo? Je neskutočné, že čo sa ešte dnes deje v Európe. Vraždy, bombové útoky, xenofóbia, separatisti, ako na Blízkom východe. Len hnutie ETA (Baskovia, Španielsko) má na svedomí vyše 800 obetí.
Budeme mať už konečne lepšiu budúcnosť, alebo aj my budeme hovoriť, že naše deti sa budú mať už lepšie? Jediný rozdiel vidím v tom, že nemáme akurát vojnu v Európe a komunistický diktát.
Čo spravíme pre lepšiu budúcnosť, alebo sa to snáď nás vôbec netýka?
