Praktické skúšky ukazujú na kombináciu. Napriek rýchlosti SATA sú stále paralelné rozhrania ATA stále aktuálne. Je to aj tým, že sa sa napriek nižšej rýchlosti dosahuje vyššia stabilita prenosu dát. SATA používa sériový prenos a má vyššiu rýchlosť, ktorá je maximálne 300 až 600 Mbit/s a nie ako sa uvádza bežne 3 Gbit/s, pretože ak by ste kopírovali súbor s kapacitou 1024 MB (1 GB), musel by sa preniesť za 2,73 sekundy pri prenose 3 Gbit/s, čo všetci vieme, že to tak nie je. Prečo je teda skutočná rýchlosť taká malá? Je to spôsobené mechanikou. Rýchlosti 1,5 Gbit/s či 3 Gbit/s sú použiteľné len na nemagnetických zariadeniach .
Klasické paralelné ATA (PATA) dosahuje reálne maximálnu rýchlosť 133 Mbit/s. Najvyššie SATA II dosahuje 300 Mbit/s.
1 bajt = 8 bitov, 133 Mbit = 16,625 MB, 300 Mbit = 37,5 MB
Tu by človek povedal, že určite SATA II, áno, ak disk príliš nevyťažujete, je to vhodné, ale ak disk používate na neustále presúvanie dát, paralelné rozhranie je účinnejšie a systém reaguje rýchlejšie ako pri sériovom prenose. Ak by ste teda trvali na SATA a chceli by ste dáta sústavne meniť, treba prejsť na vysokootáčkové disky na hranicu 10 000 ot./min. (tu však absentuje kapacita daného disku), prípadne pravidelne disk defragmentovať alebo najlepšie disk nastaviť do RAID konfigurácie, teda aspoň používať dva disky SATA.Porovnať si to môžete pri vysokej fragmentácii (veľké množstvo sústavných dátových zmien obsahu disku - kopírovanie, mazanie) disku PATA a SATA, ako budú reagovať na presuny dát (zníženie rýchlosti) v rámci vlastných partícií a spúšťanie aplikácií.
Na rýchlosť vplýva hlavne usporiadanie dát. Pravidelná defragmentácia disku raz mesačne zabezpečí optimálne načítavanie dát z diskových platní v mechanike.
