Fujarovanie na Kyslinkách

Písmo: A- | A+

Toť nedávno som dostal od Vlada pozvanie na zaujímavé podujatie. Vraj príď na Kyslinky, budeme fujarovať. A nezabudni na kameru. /Akoby som niekedy na ňu zabudol Kyslinky???? Márne pátram v pamäti.  Kde v čerty to len môže byť?  Opáčim internet. Vraj ak niečo nevieš, skús u uja Gúgla

Nesklamal ani tentoraz. Nielenže ukázal na mape, ale i spojenie vyhľadal!
Šikovník je ten ujo Gúgl.
Bodajby si z neho zobrali príklad aj tvorcovia cestovných poriadkov.
Veď prestup v Banskej Bystrici z vlaku na autobus za štyri minúty je riadne ostrý čas!
Skoro ako na olympiádu!
Máme však šťastie. Na zastávke hodný rad ľudí čakajúcich na autobus do Hrochoti nedovolí odchod podľa cestovného poriadku. Biľku meškáme. Stojac v rade ma oslovuje ošumelo vyzerajúci postarší muž. Vraj či by som mu nedal dve eurá. Akože na cestu do Hrochoti. S desaťeurovkou v ruke po chvíli váhania súhlasím. Ale lístok mu kúpim ja. Lebo drobné sa minuli. Neochotne súhlasí. Nastupuje predomnou a na spýtavý pohľad šoféra ukazuje prstom na mňa.
Kupujem lístky. Kus za jedenapol jurošíka. Až tak mi od radosti poskočilo srdiečko ako som s ním vybabral! Parádny začiatok dňa. Ušetril som celého pol jurošíka! :-D

V Hrochoti nás už čakal Vlado. Na Kyslinky je to spravodlivých osem kilometrov. Pre auto krátka cesta a "čuť-čuť" sme "doma".
A čo nás tam čakalo a čo sme prežili?
Tu je krátky zostrih z bohatého programu: 


 

Skryť Zatvoriť reklamu