Ledva som sa vymotal z mesta, už dostala novučičká videokamera príležitosť ukázať,
čo sa v nej skrýva. Ponajprv skúšam jej fotoaparát. Široký objektív robí zázraky.
Akosi sa nám v tých prímestských lesoch rozvidnelo
Ešte prednedávnom súvislý les sa pomaly mení na holorub
Áááá, pozrime sa. Novinka. Žeby odzváňalo cyklistom a mamičkám s kočiarmi? Po chvíli prvé neklamné znaky nadchádzajúcej jari. Skúšam trošku detaily.
Podbeľ
....
Lykovec Deväťsil
Noooo... nie je to zrkadlovka, ale celkom ujdú. Teda aspoň mne sa pozdávajú.
Budem si musieť zvyknúť na novú šírku záberu a z nej plynúce zmeny v kompozícii.
Na dobré sa však rýchlo zvyká. A čo nezvládnem v teréne, opravím v ateliéri.
Horšie zvládnutie kontrastov však asi nezachránim. Kúsok opodiaľ zbytok skládky dreva. Zdravotný stav vyťažených stromov bol žalostný.
Pomaličky stúpam lesnou cestou a po necelách dvoch hodinách prichádzam k prvým vyhliadkam.
Pozerám na úplne nové scenérie, ktoré ešte pred rokom boli môjmu zraku skryté
za hustým lesom.
Na obzore južná časť hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry.
Kľačianska Magura, Suchý, Biele skaly, Skalka, Malý Fatranský Kriváň
Kysucký Lieskovec
Povina.
Na obzore Stoh, Veľký a Malý Rozsutec.
Vpravo Ľadonhora a Steny.
Veniec hôr okolo Povinskej doliny.
Posedávam na výslní, skrytý pred chladným vetrom v závetrí bočného ramena kopca Tábor.
Vytešujem sa z krásnych scenérií.
Až sa mi žiada vzdať vďaku lykožrútom a ich prisluhovačom. Za nové, krásne výhľady.
Aj keď pohľad na holé stráne jatrí srdce.
Vtedy by som ich zasa najradšej nakopal.
To by som sa však riadne narobil. Je ich čertovská presila.
Ešte veľa vody pretečie v Kysuci, pokým sa odlesnené svahy zazelenajú ozajstnými stromami. Toho sa však ja už nedožijem. Ktožhovie či aspoň naše deti.
Zasnežené hory na obzore mi pripomínajú minuloročnú zimu.
Tak bohatú na sneh, mráz a fujavicu.
Pani Meluzína si zašantila aj počas vlaňajšieho zimného turistického zrazu v Oščadnici.
Perinbaba zasa spravila veľa radosti malým lyžiarom v Kľačne.
Túto zimu si pre zmenu odskočili do Ameriky. To viete. Nostalgia za vysťahovalcami.Minule som kdesi v enviromentálnej diskusii čítal, že na odumretých stromoch rastú huby.
Tu je dôkaz, že diskutéri neklamali.
Teda nie sú huby ako huby, ale táto sa mi zapáčila. A ak by predsa len niekto pochyboval o tom, že rástla na strome, tu je jasnejší dôkaz.
Hoci, pravdupovediac, bol to už iba pozostatok stromu.
Jasný príklad, že huby su nenáročné a uspokoja sa aj s pňom.
Ale kto by už len bazíroval na detailoch. Načo trocháriť.
Dáme im celé tatranské stromiská, nech sa majú dobre.
No a na záver ešte trošku slovenskej recesie v obrazoch na tému:
1. Obnovený turistický chodník a jeho využitie pre ťažbu dreva
2. Vplyv rozvoja dopravnej infraštruktúry na osídľovanie kopaníc.
.....
