Výlet sme začali v Hornom Vadičove v stredisku Hájnice.
Z autobusu vystupujeme dvaja. Na pekný deň stereovíkendu nič moc.
Asi sa všetci chystajú na šibačku.
Jasná obloha a sviežozelené lúky ozdobené púpavou nádejali pekný zážitok.
Spevnená lesná cesta, spoločná pre peších i cyklistov, lemovaná potokom míňala malú chatovú osadu.
Turistický chodník a cyklotrasa pokračujú miernym stúpaním riedkym lesom.
Svoje šťastie pokúša aj dobrodruh na dobre vybavenej štvorkolke.
Výsledok usilovnosti samozvaného lesného liečiteľa.
V sedle nad Melišíkovcami končí turistická i cyklistická idyla.
Cyklisti a dokonca aj štvorkolka, ktorí nás v lese predbehli, to vzdávajú.
Pokračovanie ďalej je pre nich nemožné.
Nepomáha ani veľká snaha a odhodlanie.
Rozbahnený terén si v neveľkých mlákach užívajú hádam iba liahnúce sa žubrienky.
My sa len s námahou predierame lesnou húštinou.
Našťastie zanedlho prichádzame na peknú cestu pod Zlieňom.
Rany po nešetrnej ťažbe sa síce ešte nestihli zaceliť, ale cesta je schodná.
Pozeráme na umelecké diela, ktoré tu zanechali pani Meluzína, zub času a pilčíci.
Ešte stále sa má do čoho zdravého zahryznúť nielen lykožrút, ale aj motorová píla.
Nás však oveľa viac tešia kúzelné scenérie hrebeňa krivánskej časti Malej Fatry.
Treba si ich vychutnať pokiaľ sa dá.
Za pár rokov ich skryje novovznikajúci mladý les.
Pozerám na Rozsutce na obzore.
Tam kdesi som vlani na jeseň prežil naozaj dobrodružné podujatie.
Viac či menej pekné výhľady nás sprevádzajú cestou do sedla pod Zlieňom.
Voľakedy sme sa v škôlke učili riekanku:
Modré more pred parníkom,
modré more za parníkom.
Veselo je námorníkom.
Keď sa pozrú k nebu hore,
vidia druhé modré more.
Aj nás sprevádza modrá farba. Je všade navôkol. Pod nohami i nad hlavou.
Výstup na Maguru poskytuje voľačo z celkom iného rožka.
Všadeprítomná púpava je výživnou pastvou pre včelu medonosnú.
Zostup z Magury rozprávkovým, jarou rozvoňaným lesom.
Matka príroda sa musí poriadne nudiť, keď má čas sa takto zabávať.
V sedle Jalovec nové príjemné kvitnúce prekvapenia.
Slovenskí velikáni
Pri oddychu si spomínam na cyklomaratón Jánošíkovym krajom
ktorého som sa zúčastnil pred pár rokmi.
Veľmi vydarené podujatie organizované žilinskými nadšencami.
Ľadonhora
Zo sedla Jalovec eše zostup k autobusu.
Už dávnejšie sme počuli v diaľke hrmenie.
Teraz je však interval medzi zablysnutím a zahrmením veľmi krátky.
Od Oravy sa blíži temná chmára. Pripomínam si pesničku o daždi a zlých cestách:
Od Oravy dážď ide,
už môj milý nepríde.
Prišiel by on môj bože,
pre zlé cesty nemôže....
Tá naša dnešná cesta však nebola taká zlá. Doviedla nás do zamýšľaného cieľa.
S prvými dažďovými kvapkami prichádzame do dediny. Polhodinku do odchodu utobusu prečkáme v miestnej krčme. Dážď silnie a my sa vytešujeme, že sme to opäť stihli. Raz darmo.
Mojich dvestosedemdesiatdva tisíc anjelov strážnych má predsa nenechá v "štichu".
PS
Tak ako? Je čo na Kysuciach na turistiku súce?
