Trojdňový zážitkový maratón zahájili na vynovenom hriňovskom námestí výborní fujaristi zo zoskupenia Duša fujary.
V Istebnom na Orave majú Fera Zliatinu; v Hriňovej Ondreja Fujaru.
Teda aspoň ja som si ho tak nazval.
Hádam ma za to nevyobšíva poza uši, až onedlho opäť pôjem okolo neho.
Veď 23. august a Hriňovské gazdovanie na lazoch sú predodvermi.
Druhý deň festivalu začal vychádzkou na jeden z hriňovských lazov.
Slniečko, obloha vyčistená nočným dažďom, nadýchané baránky ...
Relax hodný kráľa.
Na tomto podujatí sa zúčastnila aj mladučká, šarmantná riaditeľka CHKO Poľana. Pár hodín načúvania jej výkladu k ochrane prírody ma primälo zmeniť názor na "ochranárov".
Oddnes ich už nehádžem všetkých do jedného vreca.
Je pravda, že zatiaľ sú v tom druhom iba tieto dve.
Ale ak sa im podarí realizovať zámer s hriňovskými lazmi, bude im a im podobným to moje druhé vrece pritesné. Budeme ich musieť presťahovať na hrad :-)
Príjemná prechádzka pred ďaľším premietaním skončila v známom lyžiarskom stredisku.
To bolo na tri dni "základným táborom" účastníkov festivalu.
Po druhom trojhodinovom premietacom maratóne sme sa stretli s odbornou porotou
na rozborovom seminári. Pravdupovediac, nerozumel som ani zbla reči ich kmeňa.
Ale čo by ste chceli od filmového amatéra.
Musím sa ešte veľa učiť. Ešteže je od koho. Škoda že "z čoho" je nedostatok.
Tretí deň podujatia a ďaľšia vychádzka. Teraz k vodopádu Bystrô /Bystré/.
Napriek drobnému mrholeniu sme sa nedali odradiť a matka príroda nás za odhodlanie
a vytrvalosť odmenila takýmito nie každodennými scenériami.
Veľmi príjemné spestrenie filmového festivalu. Nesporný športový výkon mal aj svoj spoločenský rozmer. Veď kde sa môžete s ľuďmi rovnakých záľub príjemnejšie porozprávať, ako na prechádzke jarou voňajúcou prírodou.
Záverečný ceremoniál vyvrcholil spoločným vystúpením folklórnych súborov Hriňovčan a Hviezdička.
Krása kroja sa snúbila s ľúbeznou hudbou a kultivovaným pohybom. Radosť pozerať a počúvať.
Škoda že sa sčasti skrývala za lesom stojanov a mikrofónov.
Nikdy nepochopím, prečo päť fujár na námesti ozvučenie nepotrebuje, ale dvanásť muzikantov v komornom prostredí kinosály si bez zvukára ani "nepípne".
Ostalo už iba vyhlásiť výsledky a oceniť autorov.
To všetko si však môžete prečítať na webovej stránke mesta Hriňová.
Časom. Možno.
PS
Osobne mi je veľmi ľúto, že bez povšimnutia poroty ostal krásny film Mirka Kalacha Hontianska paráda. Kultivované dielo z dedinského prostredia s ukážkami dávnych pracovných postupov.
Aj tento festival ma presvedčil, že amatérske podujatia by nemali mať súťažný charakter. Dostatočným ocenením autora by bolo zaradenie jeho diela do hlavného programu.
Ale to je už kacírsky podnet pre iné hlavy.
