Príchod vlakom na železničnú stanicu vôbec neveští nijakú veľkú slávu. Ošumelá budova je už iba slabým odvarom niekdajšieho slávneho stavu. Ja si ju pamätám ešte plnú života. Novinový stánok, bufet, predajňa potravín, čakáreň, sociálne zariadenia a dokonca fontánka s pitnou vodou. Kdeže tie lanské snehy sú..... Ešteže sa personál stanice stará o akú-takú kvetinovú kulisu.
Železničná trať vedie priamo cez centrum mesta. Kedysi dávno som sa aj ja podieľal na jej rekonštrukcii. Dnes je však prejazd vlaku mestom priam exkluzívny. Zámková dlažba, gumokovové priecestie, parádna výzdoba. Nový vietor demokracie priniesol príjemnú zmenu. Keby tak aj staničná budova patrila mestu.... Asi by vyzerala onakvejšie....
O zvalenie Mája sa postarali miestni hasiči. V každý čas presne vedeli čo robia. Padajúcou kladou by boli schopní trafiť hoci aj hlavičku klinca. Darmo. Profesionáli.
Počínaniu hasičov sa prizerala aj táto mladučká, k folkloristom patriaca okaňa. Inak, tých prizerajúcich sa v Šarkparku bolo poskromne. Asi počasie zaúradovalo.
Šarkpark je /okrem iného/ aj skutočne krásne detské ihrisko s množstvom drevených plastík.
Vzorne upravenému parku na námestí dominuje socha drotára s džarkom.
Vedeli ste že z Turzovky pochádzal aj legendárny zbojník?
Ženská folklórna skupina Turzovanka sa postarala o pekný program s námetom váľania Mája. Škoda že počasie nemalo porozumenie o takýto druh veselosti. To nás vytrvalo kropilo výdatným, ešte stále májovým, mrholením. Možno práve táto skutočnosť bola príčinou vetchej diváckej kulisy. Konieckoncov, i samotný program bol prispôsobený vrtochom počasia. Ešteže výborné speváčky sa nenechali zastrašiť a ukázali kus svojho kumštu. Raz darmo. Turzovanky. Tie len tak voľajaká kvapka nepoloží na lopatky. Však pozrite, ako to nakoniec všetko dobre vypálilo.
