Zastupiteľská demokracia, na šťastie, nie je dedičná. Aspoň by v skutočne demokratickej a fungujúcej spoločnosti nemala byť. A demokracia by to nemala byť len kvôli formálnemu aktu, že vyberám z viacerých kandidátov.
Volím si zástupcu, ktorý má po určité obdobie reprezentovať mňa, hájiť moje záujmy a hodnoty, ktoré vyznávam. A keď nevyužijem možnosť ísť voliť, tak dobrovoľne umožňujem vyberať iným bezo mňa. Vzdávam sa akéhokoľvek vplyvu na chod vecí verejných. Na to, koľko si z môjho majetku privlastní štát, región, obec. Ako sa v môj prospech, alebo aj neprospech, budú používať finančné prostriedky, ktorých som sa (dobrovoľne) vzdal v prospech spoločného rozpočtu. Či už na úrovni miestnej, regionálnej alebo celoštátnej.
V konečnom dôsledku som ako občan spoločníkom štátu. Z mojich podielov, ktorými prispievam každý deň, týždeň, mesiac, rok, sa tvorí majetok a prevádzkové prostriedky tohto štátu, regiónu, obce. Táto situácia je o to citlivejšia, že čerpanie mňou poskytnutých zdrojov v môj prospech nemusí prebiehať vždy časovo v rovnakom okamihu, keď ich tvorím. Dokonca ani nie v rovnakom rozsahu, ako ich tvorím. Niekedy tvorím viac a menej čerpám a niekedy to je úplne naopak.
Vždy keď je príležitosť voliť, je dobré mať pred očami, že jedine na základe rozhodnutia voličov dostane moc konkrétny človek, alebo konkrétna skupina ľudí. Kto má za to zodpovednosť? Kto za to môže? Jednoznačne voliči! Každý občan s volebným právom.
Nielen tí, ktorí ho alebo ich zvolili, ale aj tí, ktorých nebolo dosť, aby zvolili niekoho iného a v mojich očiach sú najvinovatejší práve tí, ktorí vôbec nevolili a možno spôsobili to, že sa vytvorila úplne iná väčšina. Rozhodnutie voličov má vlyv aj na životy tých, ktorí ešte, alebo už, volebné právo nemajú, ale spoločné prostriedky čerpajú. O to je ich zodpovednosť väčšia.
Na prácu týchto zvolených zástupcov sa skladáme a navyše im dávame do rúk prostriedky, ktoré vzniknú vďaka našej práci, podnikaniu, investovaniu, šetreniu, odriekaniu. Kto je za to zodpovední? Zase len voliči - my - všetci tí, ktorí majú volebné právo - obzvlášť, keď tu ešte aj žijeme.
V demokratickej a fungujúcej spoločnosti dávame svojim zástupcom moc, aby po dobu svojho mandátu zastupovali nás a aj keď sa to možno hneď nezdá, ale aby rozhodovali a pracovali v náš prospech. Aby sa správali ako dobrí hospodári. Aby boli múdrejší, šikovnejší a oddanejší, než sme my. Aby nás reprezentovali. Aby sme sa za nich nemuseli hanbiť. Aby nás nezbedačovali. Aby nás nerozbíjali na skupinky závistlivcov, ktorí sa snažia jeden druhého dobehnúť alebo žiť na úkor toho druhého.
Vravíte, že nie je to tak? Kto za to môže? Kto si zvolil takýchto zástupcov, obzvlášť, keď tu žije? Kto im dal moc?
Ak niekto dal moc nesprávnym zástupcom, tak je to jeho resp. ich spoločná zodpovednosť. Všetci za to môžu! Všetci za to môžeme!
Keď majiteľ firmy vyberie zlé vedenie, a to ju privedie na mizinu, kto za to môže? Majiteľ inej firmy? Nie! Ten, kto si vybral také vedenie a umožnil mu, aby jeho majetok priviedlo na mizinu!
Štát, regióny a obce sú voliči, daňoví poplatníci a všetci, čo využívajú služby štátu! O tom je zbytočné pochybovať. Sú to v konečnom dôsledku tí, ktorí si to najviac "odskáču". Ale majú možnosť, dokonca príležitosť rozhodovať, nakoľko si to odskáču.
Takže priatelia, či už v Bošácej alebo inde na Slovensku alebo aj kdekoľvek inde vo svete, kde je skutočne demokratické zriadenie - napr. aj na Cypre:
Keď Vás bude opäť nutkať opýtať sa, kto za to môže, kto je za to zodpovedný, že veci verejné nejdú tak, ako by ste si/by sme si predstavovali, nerobte/nerobme z toho básnickú otázku! Ani nenechajte/nenechajme novinárov, aby ju kládli! Táto otázka má jednoznačnú odpoveď (na rozdiel od mnohých iných). Stačí sa aspoň raz denne pozrieť do zrkadla, dívať sa okolo seba - všade stretnete/stretáme a uvidíte/vidíme tých, čo za to môžu. Len to treba mať na pamäti v deň, keď máme možnosť voľby a zúčtovania - výberu, komu zveríme naše prostriedky, náš majetok a našu moc! A súčasne treba mať aj pamäť!
Inak si to spoločne odskáčeme!
