Vzhľadom k veku stavebného zákona 40 rokov, skvelý nápad, no prevedenie nebolo až také úžasné. Súbežne s tým nastala istá kodifikácia vyvlastnenia v zákone č. 282/2015 Z.z, ktorý ale už Národná rada schválila a od 1.7 je účinný- teda majú podľa neho postupovať orgány verejnej moci. Tento zákon moderným spôsobom ustanovuje proces vyvlastnenia. Dáva kompetenciu okresnému úradu, ako orgánu štátnej správy pre vyvlastnenie a napr. dáva predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia o náhradách. V dôvodovej správe sa píše okrem iného aj toto: „Navrhovaný zákon bude nadväzovať na novú právnu úpravu územného plánovania a stavebného poriadku, ktorý nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku sa vo vzťahu k novému zákonu o vyvlastnení dostane do polohy osobitného predpisu upravujúceho oba všeobecné účely na vyvlastnenie ustanovené v spojení s územnoplánovacou dokumentáciou, najmä s jej záväznými limitmi a regulatívmi.“ A presne tu niekde je zakopaný Fík, alebo pes, dovolím si tvrdiť dokonca Maxipesfík. Totiž nová právna úprava stavebného zákona doposiaľ nebola prijatá. Osobitný právny predpis – zákon o vyvlastnení totiž nezrušil ustanovenie stavebného zákona o vyvlastnení v 4. časti zákona 50/1976 Zb. Teda ak sa bavíme o práve, platia nám dva predpisy v podstate s odlišnou procesnou úpravou vyvlastnenia, ale kompetenčne úplne odlišné. Jeden starý, dáva kompetenciu obci. Druhý ju dáva Okresnému úradu. Kto teda na Slovensku vyvlastňuje?
Dovolím si malú paralelu. To čo je pre svet trestného práva Trestný zákon a poriadok, je v oblasti obmedzenia vlastníckych práv v súkromnom práve Zákon o vyvlastnení . Obidvoma predpismi sa obmedzujú základné ľudské práva a slobody. A teraz si predstavme, že by zároveň boli platné a účinné dva trestné kódexy, kde pri jednom by napr. Národný vybor objasňoval trestné činy, pri druhom už prokurátor. Asi by nastal malý „zločinecký chaos“.
Iste je možné akceptovať aj názor, že pri stavebnom zákone ide o istú mieru obsolentnosti právnej normy. Teda právnu normu, ktorá je zastarala sama o sebe. Ale my žijeme aspoň teoreticky v právnom štáte. Teda platí článok 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: „Štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach.“ Ale v tomto prípade, ktorého zákona? Keď platia obidva súčasne a nie sú derogačne zrušené?
Teda pokiaľ sa nemýlim máme vážny právny problém. Ak hovoríme defacto o zásahu do ľudských práv, v momentálnom stave je to hrubé narušenie princípu zákonnosti. To, že ide o lajdáctvo predchádzajúceho ministerstva je jasné. Ale že každý proces vyvlastnenia po 1.7 .2016 je ústavne spochybniteľný, je už výrazne väčší problém a prípadnú náhradu škody zaplatíme my všetci, lebo bývalý minister to iste nebude.
